Dovoľte, aby som na začiatok začal jedným pekným citátom. „ Keď o tom dokážeš snívať, dokážeš to aj uskutočniť“ (Enzo Ferrari). Môj sen sa začal písať v roku 1989, kedy som v tom čaše, ako 16 ročný, prvýkrát “ pričuchol k železu,“ teda zoznámil som sa s činkami a posilňovaním všeobecne. K tomuto kroku ma priviedol môj otec, ktorý mal už nemalé skúsenosti s posilňovaním, nakoľko sa mu v minulosti rekreačne venoval. Z toho roku 1989 mi utkvela v pamäti jedna vec ohľadom kulturistiky a to, že v tom čase dvojnásobný majster sveta v kulturistike Pavol Jablonický sa pripravoval a následne sa aj zúčastnil Mr. Olympia v Rimini. Áno ta Rimini, kde sa mi podarilo, skoro po tridsiatich rokoch, vybojovať dve druhé miesta na európskom pohári naturálnych kulturistov, ktorý je braný ako ekvivalent majstrovstiev Európy. Aby som ale nepredbiehal, tak sa vrátim na začiatok a to do roku 1989, kedy som začal s posilňovaním a kedy som si vysnil, že by som si raz mohol vyskúšať súťažnú kulturistiku. Bolo to krásne a zároveň zvláštne obdobie. V tom čase neexistovali také fitka ako dnes. Cvičili sme po pivniciach s ručne vyrobenými posilňovacími zariadeniami, činkami, pričom vedomosti o strave boli veľmi slabé a povrchne, ale aj tak nás to neskutočne bavilo, nakoľko to bolo spontánne a prirodzené. Takto som fungoval až do narukovania na základnú vojenskú službu. Tam som vo svojom sne pokračoval ďalej s tým, že keď sa vrátim domov, pouvažujem nad jeho realizáciou. Žiaľ po návrate domov som postupne hlbšie a hlbšie prenikal do tajov samotného procesu kulturistiky a s hlbokým zármutkom a sklamaním som zistil, že nie je to len o strave a tréningu, ale aj, nazvem to po svojom, „zlej chémie“, teda o nejakej naturálnosti nebolo ani vidu ani sluchu.
Tým sa nikoho z tej doby nechcem dotknúť, ale taká bola realita a slovíčko naturálna kulturistika, v tom čase neexistovalo. Samozrejme nechcem sa vyhovárať, že som to na základe tohto zistenia „zabalil,“ k tomu sa pridali aj iné okolnosti, nove zamestnanie, svadba, prišli deti a akosi ten sen ostal len v pozícii sna. Nič to ale nemenilo na tom, že som stále a pravidelne rekreačne cvičil. Roky veselo plynuli ďalej a ja som svet kulturistiky sledoval prevažne cez mesačník Muscle and fitness. Ani neviem ako to prišlo a zrazu nastal zlom v mojej pracovnej sfére. To už sa písala druhá polovica rok 2016, kedy som začal uvažovať nad možnosťou venovať sa fitnes a kulturistike v rámci zamestnania. Na konci roka 2016 som moje mnohoročné vedomosti doplnil certifikátom trénera fitnes a kulturistiky I. triedy a následne začiatkom roka 2017 som si urobil certifikáty funkčný tréning (všeobecne), TRX tréning a certifikovaný kurz na športovú výživu, čím som si pripravil dobrý základ na založenie živnosti v tejto sfére. V priebehu roka 2017 som začal pracovať v novootvorenom multifunkčnom fitku Mgym Skalica ako tréner a pomaličky som začal uvažovať nad realizáciou môjho sna skoro spred 30 tich rokov.
Zrazu som povýšil sen na plán, čo bolo niečo s čím už sa dalo pracovať. Všetko som to odštartoval v októbri 2017, kedy som sa rozhodol, že skúsim nejakú jarnú súťaž v naturálnej kulturistike. Začal som fázou „budovania objemov,“ čo trvalo do januára 2018. Ešte začiatkom roku 2018 som si svoje vedomosti rozšíril o certifikát na SM systém a,b ( Stabilizácia a Mobilizácia chrbtice ) ,čo je komplexný cvičebný systém, ktorý účinne odstraňuje bolesti chrbta a problémy s pohybovým aparátom a tým sa obnovuje chrbtový korzet, uvoľňujú sa kĺby a regeneruje sa chrbtica a pokračoval som v príprave na jarnú súťaž. Nakoľko som celý môj život naklonený myšlienke len a len naturála, teda človeka, ktorý svoje telo buduje len „čistým“ spôsobom, bez zakázaných dopingových látok, tak som svoje účinkovanie smeroval na federácie vyznávajúce naturálnu cestu a po dlhšom zvažovaní som sa rozhodol pre ICN – Icompete Natural Slovakia. S odstupom času môžem povedať, že to bol veľmi správny krok. Zároveň som od februára 2018 začal druhú fázu tzv. rysovaciu fázu s cieľom prezentovať postavu v čo najlepšom svetle v rámci hustoty, kvality a separácie svalstva. Toto obdobie trvalo skoro 4 mesiace a kto ho nezažil, tak nevie o čom hovorím. Neskutočne som si siahol na dno svojich fyzických aj psychických síl, boli dni, kedy som doslova ledva stál na nohách, nemal som žiadnu energiu na fungovanie a to som ešte zvládal cvičiť a pracovať, ako, ani sám s odstupom času, teraz neviem povedať. Ku koncu prípravy boli dni, kedy bol môj denný kalorický príjem hlboko pod hodnotou bazálneho metabolizmu, čo je energia potrebná na bežné fungovanie tela bez vydania námahy a to som ešte trénoval a pracoval, teda moju pevnú vôľu som podriadil môjmu snu, skúsiť naturálnu kulturistiku.
Na prvú súťaž som sa prihlásil na medzinárodné majstrovstvá Slovenska do Prievidze, ktorá sa konala 20.5.2018. Tam som išiel s tým, že to skúsim a uvidíme aký bude výsledok. A výsledok? Dvojnásobný vicemajster Slovenska a jedno štvrté miesto ma nakopli tak, že som sa v zapätí prihlásil na medzinárodné majstrovstvá ČR do Litoměříc, čo bolo nasledujúci týždeň od súťaže v Prievidzi, a tam to bolo ako vo sne. Dve prvé miesta a jedno tretie, tituly dvojnásobný majster ČR, mi dali poslednú silu sa sústrediť na súťaž, európsky pohár v Rimini, ktorá sa konala týždeň po súťaži v Litoměřícach a kde som svoj sen dosníval do veľmi peknej reality v podobe dvoch druhých miest, teda dvojnásobný vicemajster Európy, nakoľko to bolo deklarované ako ekvivalent majstrovstiev Európy. Je pravdou, že keby mi brat nedal prísľub, že mi pomôže zasponzorovať Rimini, asi by som to nedal, lebo som si financoval celú svoju prípravu sám a to boli nemalé finančné prostriedky. A tu je malý kameň úrazu, na to, aby som sa ešte lepšie a kvalitnejšie pripravil na ďalšiu sezónu, ktorú plánujem rozbehnúť v septembri tohto roku, by som veľmi rád a srdečne uvítal akúkoľvek pomoc dobrých ľudí -sponzorov. Veď reprezentovať naše pekné mesto, našu lokalitu Záhoria, alebo naše Slovensko na medzinárodnom fóre je snom každého z nás a nie vždy sa to dá zrealizovať z rozličných dôvodov.
Záverom by som sa vrátil opäť k môjmu citátu zo začiatku tohto článku „ Keď o tom dokážeš snívať, dokážeš to aj uskutočniť“ (Enzo Ferrari). Je pravdou, že mi to trvalo skoro 30 rokov, ale dokázal som si to splniť a o čo viac, mám chuť ísť ďalej, po ďalších, vyšších métach, aj to napriek tomu, že už mám 45 rokov. Čo je takýto vek, povedal by som, že len číslo, ktoré ma posúva ďalej, smelo k plneniu mojich nových plánov a mét.
Moje veľké a srdečné poďakovanie patrí mojej rodine, manželke za ústretovosť a pomoc v príprave, dcéram za podporu, a všetkým dobrým ľudom, čo mi pomohli s prípravou a verím, že súťažný rok 2019 bude minimálne tak dobrý ako tento, keď nie ešte lepší aj vďaka vašej prípadnej podpory, za čo vopred ďakujem.