Myslím, že veľa z našich čitateľov ťa už pozná ako urasteného hokejistu, nakoľko toto nie je tvoj prvý rozhovor v Prozáhorí. Aj napriek tomu nám skús v skratke povedať niečo, čo o tebe naši čitatelia možno nevedia.
Ani neviem, ako by som začal. Asi len tak, že som rodák zo Skalice, kde som strávil väčšinu času, než som v 17tich rokoch odišiel za hokejom do zahraničia a hrám na pozícii obrancu už odmalička.
Aké boli tvoje začiatky? Pamätáš si na svoj prvý hokejový zápas?
Na svoje začiatky si celkom ešte pamätám, aj keď som s hokejom začal v 4 rokoch, čo už je celkom dosť dávno, tak k hokeju ma doviedol môj otec, ktorý mi bol už odmalička veľkou oporou a myslím, že ma nasmeroval na správnu cestu. A zápasy si moc nepamätám, predsa len je to už dlhá doba. Ale hádam, že prvý zápas bol proti Senici, keďže sme v tom čase hrali zápasy len s klubmi v okolí a boli to dosť divoké výsledky, hlavne čo sa týka počtu gólov.
Kde všade si pôsobil a za aký tím momentálne hráš ?
Začal som s hokejom v Skalici, kde som v mládeži pôsobil do svojich 17 rokov. Po MS do 18 rokov som dostal ponuku z Lulea Hockey vo Švédsku, kde som odohral svoj prvý rok v juniorskej lige. Následne ďalšiu sezónu v tíme Sodertalje SK a tretiu sezónu vo Švédsku v klube Sundsvall v mužskej súťaži. Po troch rokoch vo Švédsku som cítil čas na zmenu a minulú sezónu som odohral v Dukle Trenčín, s ktorou sme sa dostali až do finále extraligy, kde sme získali strieborné medaile. V minulej sezóne sa mi podarilo si zahrať aj za Slovenskú mužskú reprezentáciu kde som bol nominovaný celkovo na tri turnaje. V reprezentácii som tak už pôsobil vo všetkých kategóriách od 16 ročných až po A – mužstvo. Tento rok pôsobím v klube českej extraligy HC Verva Litvínov.
Na vlastnej koži si si vyskúšal hrať vo Švédsku. Ako vyzeral tvoj ,,hokejový,, pobyt v zahraničí?
Začiatky boli celkom ťažké, hlavne psychicky. Zrazu som bol odtrhnutý na pol roka od rodiny a blízkych, medzi spoluhráčmi, ktorým som nič nerozumel. Ale postupne sa to zlepšilo a na obdobie vo Švédsku strašne rád spomínam, lebo ma to posunulo na vyšší level, či už hokejovo alebo ľudsky. Naučil som sa dobre komunikovať v anglickom jazyku a taktiež sa postarať sám o seba už v mladom veku, keďže som nemal nikoho, kto by to urobil miesto mňa. Čiže tie tri roky vo Švédsku mi strašne veľa dali a som za ne len rád.
Stalo sa už, že bol tvojim protihráčom alebo spoluhráčom niekto, koho považuješ za hokejovú hviezdu?
Áno, to sa už stalo a hlavne z pozície protihráčov, keďže v mládežníckych reprezentáciách sme pôsobili aj proti Kanade, USA, Rusku či Švédsku tak som si zahral proti hráčom ako Connor McDavid, Eichel, Nylander, Matthews či Pastrňák a mnoho ďalších, ktorí sú už v tomto veku jedny z najlepších hráčov NHL a sveta.
Ako vyzerá tvoj bežný deň počas sezóny?
Opíšem asi svoj tréningový deň, lebo tých je viac v sezóne. Čiže o 9 ráno mávame zraz v kabíne. Následne začína rozcvička v posilňovni s kondičným trénerom a príprava na tréning na ľade. Po tréningu na ľade nasleduje posilňovňa a regenerácia. Následne si s chalanmi zájdeme na obed a keď je čas, tak poobede ľahký oddych a väčšinu dňa už mám iba pre seba. Stáva sa, že keď je voľno tak si idem ešte poobede spraviť nejaký tréning navyše, väčšinou v posilňovni a večer už iba oddych a príprava na ďalší deň.
Čo je pre teba, ako profesionálneho športovca, najväčším relaxom?
Tak určite je to deň voľna bez tréningu, keď sa môžem dlho vyspať a naplánovať si všetko podľa seba. Najradšej trávim voľný čas s mojou priateľkou, keďže máme spoločné záľuby a pri nej sa najlepšie zabavím a oddýchnem. Som rád, že je často pri mne v Litvínove a podporuje ma. Takže buď skočíme niekde posedieť na obed alebo na dobrú večeru a do kina na dobrý film. To si predstavujem ako najlepší relax. Musím sa priznať, že strašne rád spím, čiže sa stáva, že veľkú časť zo dňa strávim buď pri TV alebo spánkom, hlavne keď je obdobie po náročných zápasoch.
Ako sa ti momentálne darí?
Darilo sa mi celkom dobre, aj keď vždy je priestor na to sa zlepšovať. Len dva týždne dozadu som sa vážnejšie zranil. Po náraze do mantinelu som si zlomil nohu a som po operácii, čiže teraz je pre mňa skôr rehabilitačná časť a musím povedať, že táto sezóna sa pre mňa už asi skončila.
Vidíš rozdiel medzi českým a slovenským hokejom? Ak áno, aký?
K tomu sa moc vyjadrovať nechcem. Môžem len porovnať slovenskú a českú extraligu, keďže som v obi dvoch pôsobil v posledných 2 rokoch. A musím povedať, že česká liga je bez pochyby kvalitnejšia. Zápasy sú oveľa náročnejšie a všetko tam funguje na vyššej úrovni než v slovenskej extralige. Čiže v tomto je český hokej asi o trocha vyššie.
Tvoj najemotívnejší zážitok?
Uff … Tak na ľade to bude asi prvý bod za mužskú reprezentáciu proti USA alebo na MS 20 ročných vo Fínsku, keď proti domácim Fínom bola vypredaná 16 – tisícová aréna a hralo sa v neskutočnom diváckom prostredí.
Laci ďakujeme Ti za rozhovor. Na záver ešte jedna otázka. Akým mottom sa v živote riadiš?
Ďakujem pekne za rozhovor a žiadne určité motto nemám. Snažím sa len každým dňom byť lepším hráčom, lepším človekom a užívať si a zobrať to, čo mi život prinesie, či už to dobré alebo zlé.
Rozhovor pripravila Michaela Fialová.