ROZHOVOR: Psychologička Lucia Lanžová: Nie je nič dôležitejšie ako chuť počúvať, porozumieť a pomôcť.

Ahoj Lucka. Mohla by si na začiatok našim čitateľom predstaviť seba a to, čomu sa venuješ?

Ahojte. Volám sa Lucia Lanžová. Mám 24 rokov a momentálne žijem v Skalici. Minulý rok som ukončila štúdium jednoodborovej psychológie na vysokej škole v Trnave. V súčasnosti pôsobím ako psychológ v Resocializačnom centre ROAD na Tomkoch.

Mnoho ľudí považuje prácu psychológa za psychicky veľmi náročnú. Je to naozaj tak?

Je pravda, že hlavne na začiatku sa musí človek naučiť veľa vecí prijať. Je potrebné  sa odosobniť, zachovať si profesionalitu, nepodliehať vlastným emóciám. Dôležité je nájsť si mechanizmy zvládania záťažových situácií. Pre mňa samotnú bolo a stále  je veľmi náročné naučiť sa nenosiť si v hlave prácu domov a nenechať, aby ovplyvňovala môj osobný život. Napriek tomu toto povolanie so sebou každý deň prináša toľko krásnych a silných momentov, že tie náročnejšie stránky sú zanedbateľné. Keď máš  prácu rád a robíš ju s láskou, tak je to vlastne celkom easy. J

BBBCEBB1-8233-46A4-9CB8-D3739115C4D7

Čomu sa konkrétne, v centre kde pôsobíš, venujete?

Venujeme sa mladistvým klientom od 15 rokov, ktorí sa z rôznych dôvodov dostali v živote slepej uličky – sú závislí od drog.

Ako sa prejavuje takýto problém? Dá sa z neho úplne dostať?

Určite to začína zlými vzťahmi s rodičmi a rodinou, častými odchodmi alebo útekmi z domu, záškoláctvom a postupne sa začínajú prejavovať zmeny správania, myslenia, prežívania a osobnosti ako takej.

„Úplne dostať „ neexistuje. Je to problém, ktorý sa pripomína stále, celý život. Čo sa ale dá dosiahnuť – je abstinencia.Človek sa musí pevne držať zásad a pravidiel , ktoré sú pre abstinenciu nevyhnutné. Práve tieto môže nadobudnúť v resocializácii. Stále musí myslieť na to, aby sa chránil, nechodil na niektoré miesta, nestretával sa s ľuďmi a nerobil veci, ktoré by pre neho mohli byť ohrozením. Mať pevné postoje a nepoľavovať si v nich.

Dokáže týmto ľudom pomôcť aj bežný človek, ktorý nemá napríklad vzdelanie v oblasti psychológie, ani sa nikdy v podobnom odvetví nepohyboval? Ak áno, ako?

Ak myslíš u nás v centre, tak určite áno. Svojím prístupom. Ak to človek robí srdcom a so zámerom pomáhať, tak žiadna škola nehrá dôležitú úlohu.

Veľa ľudí ani netuší, že na Záhorí takéto niečo existuje. Čo si myslíš, prečo je to tak?

Všeobecne sa o túto problematiku zaujímajú hlavne ľudia, ktorých sa tento problém bytostne dotýka a sú prinútení  niečo také vo svojom živote riešiť. Toto je podľa mňa hlavný dôvod. Z tohto pohľadu je možno  fajn, že veľa ľudí o nás nevie.

Mohla by si nám definovať, aké predpoklady by mal človek mať, aby mohol u vás pracovať?

V tejto práci nie je nič dôležitejšie ako chuť počúvať, porozumieť a pomôcť. Byť ochotný prijať pravidlá, ktoré sú pre decká nesmierne dôležité. Ostatné príde časom. Nesmie však chýbať snaha a ochota  učiť sa a byť otvorený novýmveciam. A samozrejme, potrebujeme tímového hráča. J

 DCAD21B1-F67E-4F3E-A790-6D296A4D09F4

Privítali by ste do vášho centra nových psychológov?

Psychológov nehľadáme. J Kto nám ale chýba sú sociálni pracovníci, ktorí sú veľmi dôležitou súčasťou tímu.

Ďakujeme Ti veľmi pekne za rozhovor a je tu pre teba ešte jedna otázka na záver. Vedela by si si, ako  psychologička, predstaviť nejaké účinné opatrenia, ktoré by eliminovali alebo aspoň dokázali minimalizovať výskyt mladistvých, ktorí majú problém s užívaním drog?

Nech sa to akokoľvek zle číta prvopočiatok takýchto problémov u mladistvých je v rodine. Ak je dieťa v každom vývinovom období primerane sýtené vo všetkých oblastiach, ktoré sú pre zdravý psychický vývin dôležité, je menšia pravdepodobnosť, že si dieťa bude potrebovať niečo nahrádzať závislosťou. Do drog majú tiež tendenciu unikať deti, ktoré zažili traumu a nemali čas alebo priestor na to, judostatočne spracovať. Takže si myslím, že najúčinnejšie preventívne opatrenie začína doma v rodine.

Ďakujem aj ja za rozhovor. 

Rozhovor pripravila Miška Fialová.

Share This Article