HC TATRAN STUPAVA sa stal v kategórii starších žiakov vicemajster Slovenska

O DVOCH SPLNENÝCH SĽUBOCH ALEBO AKO SA RODIA VICEMAJSTRI.

Majstrovstvá Slovenska. Méta každého žiackeho hádzanárskeho tímu. Možnosť ukázať v spoločnosti 8 elitných družstiev, čo vo vás je. Šanca zažiť veľké víťazstvá, ale aj trpké sklamania. Stupavskí starší žiaci už na Majstrovstvách Slovenska boli dvakrát a tento rok sa na ne prebojovali do tretice. Famóznym spôsobom – zvíťazili vo všetkých 24 zápasoch krajskej ligy.

Preto vo štvrtok 11.6. neodchádzali do Topoľčian len tak „zahrať si“. V kútiku duše verili v čo najlepšie umiestnenie. Nahlas sa o tom veľmi nehovorilo. Radšej to chceli dokázať činmi priamo na palubovke. Počas ich cesty na majstrovstvá odzneli dva sľuby – chlapci jeden dostali a jeden dali. Prvý dostali od primátora Stupavy Romana Maroša, ktorý ich na majstrovstvá odprevádzal. Sľúbil im, že ak sa dostanú až do finále, príde ich do Topoľčian povzbudiť osobne. Druhý dali v nemocnici ležiacemu zranenému spoluhráčovi, výbornému obranárovi Jarovi Grichovi, ktorý s nimi mal na MS cestovať. Sľúbili mu, že urobia všetko pre to, aby mu po ceste domov mohli na krk zavesiť medailu.

Oba sľuby sa nakoniec splnili – ale nepredbiehajme.

Do dejiska majstrovstiev pricestovala pätnástka hráčov – Richard Veltschmidt, Adam Renčo, Vladimír Štefko, Martin Prokeš, Samuel Bašti, Daniel Polák, Samuel Kovács, Patrik Papaj, Martin Hýravý, Patrik Prikryl, Alem Yildiz, Samuel Fúsek, Matúš Machata, Patrik Gáži, Marek Jankovič, vedení realizačným tímom Rudo Draškovič, Sveťo Prokeš, Roman Vigh, Ján Papaj. Netrpezlivo čakali, koho im do skupiny určí žreb. V skupine A sa spolu s nami ocitli Hlohovec, Prešov a náš večný súper z Modry. Bolo dôležité, skončiť v skupine čo najlepšie, aby sme do kľúčového štvrťfinálového zápasu dostali čo najprijateľnejšieho súpera.

Základná skupina

Fanklub pricestoval za chlapcami už na prvý zápas, bubny a trúby zneli hnali Stupavu vpred. V takejto atmosfére sme nastupovali proti Hlohovcu. Nervozita sa veľmi rýchlo usadila v celom našom tíme. A nie a nie sa jej zbaviť. Išlo nám o veľa – a to chlapcom zväzovalo ruky. Brankár Hlohovca ich privádzal do zúfalstva – vždy sa nejako postavil tam, kam smerovala lopta… Napriek nervozite bola naša herná prevaha zrejmá – celý zápas sme viedli, ale nie a nie sa odpútať na väčší rozdiel, ktorý by nás ukľudnil. Našťastie ruka Maťa Hýravého zaúradovala, keď mala a nervózny zápas sme doviedli do víťazného konca 21:16.

V ten istý deň len po hodinovej pauze sme nastúpili proti najväčšiemu favoritovi turnaja – Tatranu Prešov. Oba tímy sa oťukávali – tušili, že by sa ešte počas turnaja mohli stretnúť. Naši chalani sa držali výborne – v 15. minúte bolo 8:8 a prešovský tréner si bral oddychový čas. Asi sa mu podarilo svojich zverencov upokojiť lepšie, lebo naši dohrali polčas mimoriadne nervózne a aj vďaka zbytočným vylúčeniam nám Prešovčania ušli na rozdiel 4 gólov. V druhom polčase sme už žiadny zázračný recept nenašli a podľahli sme 17:23. Bolo dôležité sa dobre vyspať a nabrať sily na sobotu – veď nás čakali tri zápasy za jeden deň.

Sobotu sme začínali tretím zápasom skupiny proti Modre. Tento rok sme síce Modru štyrikrát porazili – ale lopta je guľatá a tak bolo treba dať do zápasu všetko. Hľadisko chlapcov hnalo vpred, no priebeh prvého polčasu nás vystrašil. Skončil 7:7. Veľkým pozitívom ale bolo, že Paťo Papaj niekoľkokrát vychytal elitného strelca Modry Filipa Chalabalu a spolu s Filipom začínal byť nervózny celý tím Modry. Začiatok druhého dejstva bol rozhodujúci – ušli sme Modre na 13:8 a naša nervozita bola preč. Toto bol skutočný zlomový moment majstrovstiev. Naši, hrajúci v pohode, postupne prestriedali na ihrisku celý tím a neustále zvyšovali až na konečných 20:11. Veľkým pozitívom je, že zápas ťahali všetci hráči a neostal ležať na pleciach „ťahúňov“, ktorí si mohli ušetriť trochu síl do ďalších zápasov.

V skupine sme teda skončili druhí a vo štvrťfinálovom zápase nás čakala Považská Bystrica.

Takto videl naše pôsobenie v základnej skupine Rudo Draškovič:
„Prvý hrací deň sme hľadali správnu formu a bojovali sme s nervozitou, ktorá brzdila našu hru. Majstrovstvá nám ukázali, že je iné hrať so súpermi na turnajoch a iné na majstrovstvách, kde ide o všetko. V základnej skupine sme sa hľadali a odstraňovali sme chyby v obrane a pracovali na psychickej pohode v družstve“

Štvrťfinále

V sobotu o 13:00 sme hrali štvrťfinále – kľúčový zápas, rozhodujúci o úspechu, či neúspechu. Veď víťaz postupoval do bojov o medaily, na porazeného ostal len boj o 5.-8. miesto. Hrali sme proti Považskej Bystrici – tímu, známemu tým, že hrá tvrdo až na hrane pravidiel. Začiatok zápasu to dokonale potvrdil. Keď po štyroch minútach už druhýkrát na ihrisko vbiehala zdravotníčka, aby „kriesila“ našich chlapcov po dvojitom synchrónnom faule Považanov, mnohým nám zamrzol úsmev na tvári. Fauly boli pritom tak „šikovné“, že ich rozhodcovia vyhodnotili ako zrážku našich hráčov. Stupavčania ale zareagovali priam geniálne – hrali sústredene, nenechali sa vyprovokovať, v obrane boli zodpovední a nechali súpera strieľať len spoza obrany. Ale na bol v bráne pripravený Paťo, ktorý vyťahoval jeden fantastický zákrok za druhým. Naši hrali v útoku pestro, góly dávali z rôznych pozícií a v polovici prvého polčasu bolo nádherných 7:1. Zápas bol ale naďalej tvrdý, nemohli sme poľaviť ani na chvíľu. Súper hrýzol, ale my sme ho bližšie ako na 3 góly nepustili. Chlapci s prehľadom dotiahli zápas do víťazného konca a vypukla obrovská radosť. Hráme o medaily!!!

Rudo Draškovič to komentuje takto:
„Pred zápasom s Považskou Bystricou sme sa snažili chalanov poriadne „nakopnúť“. Použili sme na to taký malý psychologický trik. Zdá sa že zabral, lebo zápas s Považskou odohrali chlapci s veľkým prehľadom. Dokázali sme vyhrať nad silným súperom, ktorý bol v o fyzickej výhode.“

Semifinále – zápas snov

Veľmi dôležitá bola regenerácia pred „nočným“ semifinále. Hralo sa až o 19:00 a naším súperom boli Bojnice – tím, ktorý zatiaľ neprehral, peknou hádzanou vyhral skupinu B a vo štvrťfinále porazil Modru. Očakávala sa pekná hádzaná, ale to, čo sa udialo na ihrisku nečakal snáď nikto. Naši začali veľmi sústredene – vždy, keď sa súperovi podarilo dať gól, oni pridali dva alebo tri. Obecenstvo šalelo – chalani hrali naozaj výborne a sen o finále sa blížil. Bojnice sa zúfalo snažili preniknúť cez našu obranu, ale naše družstvo šlapalo ako hodinky. Žila celá lavička – každý jeden gól prežívalo všetkých 15 hráčov, ako keby ho dali práve oni. Polčas sme vyhrali 12:5 a finále bolo na dosah ruky. Druhý polčas ukázal, aká dôležitá bola kondičná príprava a to, že v predchádzajúcich zápasoch hrali všetci chlapci. Boli sme o poznanie sviežejší ako Bojnice, psychicky sme boli na koni a súperovi sme nedovolili vôbec nič. Veď za celý druhý polčas dali Bojnice len 2 góly! V semifinále Majstrovstiev Slovenska! Emócie, ktoré vypukli na ihrisku po záverečnom hvizde si prítomní zapamätajú na celý život. Šťastie, hrdosť, dojatie, v nejednom oku sa zaleskla aj slzička šťastia. Skvelá partia zo Stupavy dokázala to, na čo sa roky chystala a mohla bojovať o titul Majstrov Slovenska.

To už boli v Topoľčanoch desiatky priaznivcov zo Stupavy a ďalší sa chystali na finále. Bez zveličovania možno povedať, že zelená stupavská farba ovládla Topoľčany. Mohol prísť záverečný deň majstrovstiev – deň splnených sľubov.

Rudo Draškovič k semifinále povedal:
„Sila nášho tímu rastie a naplno sa prejavila v štvrťfinálovom zápase proti Bojniciam, ktoré sme vysoko porazili. Po tomto zápase vypukla veľká radosť a všetci sme sa tešili na vytúžene finále proti Tatranu Prešov. Pripravili sme sa na finále zodpovedne a urobili sme s realizačným tímom všetko preto aby sme uspeli.“

Finále

Vo finálovú nedeľu sa pred našim zápasom hral súboj o tretie miesto. Sympaticky a konštruktívne hrajúce Bojnice v ňom nestačili na domáce Topoľčany a prehrali o gól.

To už bola hala plná zelených tričiek a svoj sľub dodržal aj primátor Stupavy Roman Maroš a prišiel si zápas pozrieť osobne. Chlapci veľmi chceli – možno až priveľmi – a to im zväzovalo ruky. Do stavu 4:3 sme sa držali, ale triafali sme tyčky, mimo brán, brankára aj boky súpera a psychická pohoda bola preč. Napriek tomu chlapci nič nevzdávali a držali sa na dostrel favorizovaného Prešova. Ten sa ale na nás veľmi dobre pripravil a musíme uznať, že bol v zápase lepší. Našim skrátka nestačili sily na obrat a zápas prehrali. Hneď po zápase padli nešťastní na palubovku. To však trvalo len chvíľočku, lebo verný fanklub si ich vyskandoval a všetci si uvedomili, že dosiahli to, čo žiadny stupavský tím už veľmi dávno – stali sa Vicemajstrami Slovenska.

Paťo Papaj si okrem toho odnáša ocenenie Najlepší brankár MS.

Po ceste domov tak chalani mohli splniť aj druhý sľub a radi zavesili Jarovi na krk striebornú medailu, ktorá má ale pre náš klub cenu zlata. Po návrate domov si chalani užívali búrlivé privítanie verných fanúšikov a oslavy ich skvelého výsledku.

Rudo Draškovič vnímal posledný zápas a dosiahnuté umiestnenie na majstrovstvách takto:
„Vo finále za stavu 4:3 okolo 12. minúty som veril, že dáme ešte jeden gólik navyše, získame väčšiu pohodu a zvíťazíme. Žiaľ, súper výsledok otočil a do víťazného konca to dotiahli oni. Musím športovo uznať, že Tatran Prešov bol v tú chvíľu lepším tímom. Aj keď sme boli veľmi sklamaní, snažil som sa hráčov rozveseliť a som rád, že si postupne začali uvedomovať čo dokázali. Asi to tak malo byť. Pred dvoma rokmi sme ani nepostúpili na majstrovstvá SR. Minulý rok sme skončili na 6. mieste a tento rok na fantastickom 2.mieste. Verím, že raz siahneme aj na to prvé. Je dobré si stavať ďalšie a vyššie ciele. Máme na čom robiť. Veľkú zásluhu na tomto úspechu má môj kolega Sveťo Prokeš, ktorý prišiel pred dvomi rokmi a dennodenne rozoberáme tréningy a vymýšľame pre chalanov rôzne zlepšenia. Ďakujem Romanovi Vighovi za výpomoc počas majstrovstiev s obranným systémom a sledovaním hry súperov, čo nám veľmi pomohlo. Takisto ďakujem pánovi Pšenkovi za čiernu prácu, ktorú robil pri štatistikách a individuálne usmernenie našich hráčov počas sezóny.

Na záver roka som už mlel z posledného a tieto pekné majstrovstvá mi vliali novú energiu. Trénerská práca je veľmi ťažká, ale pekná. Som rád, že rodičia sa spojili a prichystali nám pekné prekvapenia, ktoré veľmi potešili. Ďakujem Ivanovi Kubičkovi za podporu počas sezóny a tak isto fanúšikom, ktorý nás hnali vpred. Boli to pekné chvíle. Ďakujeme všetkým naokolo. Urobili sme si skvelú reklamu, lebo všetko fungovalo ako malo. Družstvo realizačný tím, marketing, fanclub – boli sme spolu na jednej zelenej lodi.“

Splnil sa veľký sen o medaile. Starší žiaci Stupavy sú Vicemajstrami Slovenska. Z celého srdca gratulujeme a želáme ešte veľa takýchto krásnych výsledkov – nielen im, ale celej stupavskej hádzanej.

Fakty z Majstrovstiev Slovenska:

HC Sporta Hlohovec – HC Tatran Stupava 16:21 (7:10)
Góly Stupavy: Štefko 3, Polák 4, Hýravý 11, Fúsek 3
Priebeh: 1:0, 1:2, 2:2, 2:5, 3:5, 3:6, 4:6, 4:8, 5:8, 5:9, 7:9, 7:10 / 7:11, 8:11, 8:12, 9:12, 9:13, 10:13, 10:14, 11:14, 11:16, 14:16, 14:17, 15:17, 15:19, 16:19, 16:21

TATRAN Prešov – HC Tatran Stupava 23:17 (14:10)
Góly Stupavy: Štefko 3, Polák 4, Hýravý 1, Prikryl 7, Fúsek 2
Priebeh: 1:0, 1:1, 2:1,2:2, 3:2, 3:3, 4:3, 4:4, 5:4, 5:5, 7:5, 7:7, 8:7, 8:8, 10:8, 10:9, 12:9, 12:10, 14:10 / 14:11, 16:11, 16:12, 19:12, 19:14, 20:14, 20:15, 21:15, 21:16, 23:16, 23:17

HC Tatran Stupava – HC Slovan Modra 20:11 (7:7)
Góly Stupavy: Renčo 1, Štefko 2, Polák 2, Kovács 1, Hýravý 10, Prikryl 1, Fúsek 2, Gáži 1
Priebeh: 2:0, 2:1, 4:1, 4:3, 5:3, 5:4, 7:4, 7:5, 7:7 / 8:7, 8:8, 13:8, 13:9, 15:9, 15:10, 18:10, 18:11, 20:11

HC Tatran Stupava – MŠK Považská Bystrica 17:10 (8:4)
Góly Stupavy: Štefko 2, Polák 6, Hýravý 5, Fúsek 4
Priebeh: 3:0, 3:1, 7:1, 7:3, 8:3, 8:4 / 8:5, 8:6, 9:6, 12:6, 12:7, 13:7, 13:8, 15:8, 15:9, 17:9, 17:10

HC Tatran Stupava – HK Kúpele Bojnice 25:7 (12:5)
Góly Stupavy: Renčo 1, Štefko 4, Polák 4, Hýravý 8, Prikryl 2, Fúsek 5, Jankovič 1
Priebeh: 1:0, 1:1, 3:1, 3:2, 5:2, 5:4, 8:4, 8:5, 12:5 / 15:5, 15:6, 25:6, 25:7