Europoslanec Eduard Kukan bojuje za naše záujmy v Europarlamente už roky, od reálneho života odtrhnutý nie je. Snaží sa presadzovať, aby sme mali rovnaké podmienky ako Západ. Svoje doterajšie skúsenosti a vplyv chce využiť pre ďalšiu prácu v EP v prospech Slovenska a Slovákov.
Slovenská republika je v európskej únii, ale stále sa cítime ako štát druhej kategórie. Dokedy máme čakať, aby sme boli rovnoprávny zo západom?
Podľa mňa nestačí čakať, musíme sa o to aktívne snažiť. A na pôde Európskeho parlamentu je na to dosť priestoru. Preto som vždy podporoval také nariadenia, ktoré majú zabrániť deleniu občanov EÚ na prvú a druhú kategóriu. Moja práca v Európskom parlamente nie je odtrhnutá od reality, ako si niektorí možno myslia. Naopak, dobre viem, čo ľudí na Slovensku trápi. Cestujem každý týždeň domov, chodím medzi ľudí, stretávam podnikateľov, ale aj bežných pracujúcich a snažím sa reagovať na to, čo chcú zmeniť. Viem, že sme pracovití a zodpovední a zaslužime si byť aj v Európe občanmi prvej kategórie. Preto je tiež potrebné aby v týchto eurovoľbách využili svoje právo voliť. Stojíme na akejsi križovatke a rozhoduje sa o tom, akú podobu bude mať EŮ v nasledujúcich rokoch. Či bude skutočne dobrým miestom pre život všetkých jej občanov alebo len skupinky vyvolených.
Na Slovensku je vysoká nezamestnanosť a obzvlášť u ľudí v kritickom veku nad 50 rokov. Vie s touto situáciou Európska únia niečo spraviť?
Vie a aj robí. Mňa osobne veľmi mrzí, že sa mnohí občania Slovenska, ktorí prekročili vek 50 rokov, cítia nepotrební a odpísaní. Chcem sa zastať starších a odsúvaných, napríklad tých, ktorí sú niekoľko rokov pred dôchodkom a boja sa o prácu. Byť aktívnym seniorom nesmie byť na obtiaž. Dobrou správou je, že Európsky parlament je miestom, kde sa dá týmto ľuďom vrátiť nádej. Európske finančné mechanizmy poskytujú už teraz možnosti ako im pomôcť prácu si udržať alebo nájsť. Vlani som v Európskom parlamente hlasoval za smernicu, ktorá zakazuje diskrimináciu z dôvodu veku v oblasti prístupu k tovarom a službám, sociálnemu zabezpečeniu a vzdelávaniu. Pre aktívne starnutie je takisto potrebné, aby občania EÚ mohli využívať svoje práva sociálneho zabezpečenia kdekoľvek v EÚ. Schválili sme preto opatrenia, ktoré zaručujú prístup k systémom sociálneho zabezpečenia a ochrany kdekoľvek v EÚ. Umožní to starším ľuďom zapájať sa do života spoločnosti a zachovať si nezávislosť. V týchto aktivitách treba pokračovať a dávať z prostriedkov EU viac financií na udržateľnosť zamestnávanie starších ľudí. To budem určite podporovať.
Záhorie je blízko Rakúska, a vidíme že u nich je úroveň života aj kvalita života vyššia. Ako je možné, že ten istý výrobok má inú kvalitu v Rakúsku a inú na Slovensku?
Áno, toto je veľký problém, ktorý vnímam. Ale aj v tomto smere Európsky parlament podnikol nejaké kroky. Naposledy vo februári tohto roka sme schválili legislatívu týkajúcu sa bezpečnosti potravín a ich kontroly. Zakotvuje potrebu boja proti podvodom s potravinami – používaniu lacnejších a menej kvalitných náhražok, nesprávneho označenie váhy, predaja bežných potravín ako bio potravín, nesprávne označovanie pôvodu mäsových výrobkov a predaj jedla po uplynutí expiračnej doby. Pri volnom pohybe tovarov v Únii sa tieto problémy musia riešit celoeurópsky. Verím, že sa čoskoro dočkáme toho, že v rakúskych aj slovenských obchodoch bude rovnaký výrobok skutočne rovnaký.
Máme možnosť Vás vídavať na Záhorí, aký máte vzťah k Záhoriu a aké sú Vaše skúsenosti so Záhorákmi?
Záhoráci sú veselí ľudia, veď známe vtipy o Záhorákoch šíria najmä oni sami o sebe. Raz mi niekto za Záhoria povedal, že Záhoráci sú východniari, ktorí išli do Prahy, ale zostali na polceste. Chvalabohu. Vždy sa medzi nimi cítim dobre a ešte ani raz sa mi nestalo, že by som sa na záhoráckej zábave nevytancoval. Nehovoriac o krásnych pamiatkach a krajine, ktorej bol turisticky ruch daný do vienka. Je škoda, že napríklad náš drahokam, slávny Holíčsky zámok stále chátra a turisti radšej idú do rakúskeho Schlosshofu alebo moravských Valtíc. To sa musí zmeniť. Aj v tomto musia byť Záhoráci Európanmi prvej kategórie. Vieme na to predsa použiť prostriedky EÚ.
Európska únia používa vetu, že je dôležité podporovať malých a stredných podnikateľov. Z praxe však vidíme, že veľakrát im štát podnikanie komplikuje napr. vysokými odvodmi, čo sa odráža potom na mzde zamestnanca.
Áno, súhlasím, malé a stredné podnikanie je oporou hospodárstva v celej Únii. Vo vyspelých častiach Únie si to dobre uvedomujú. Na Slovensku si taktiež musíme vážiť a podporovať tých, ktorí sa rozhodnú podnikať a tvoriť hodnoty. Štát nesmie tvoriť zbytočné prekážky, mal by naopak podporovať poctivých podnikateľov, ktorí vytvárajú pracovné miesta nielen pre seba, ale aj pre ďalších ľudí. Toto je však na jednotlivých štátoch, EÚ nerozhoduje o vysokých odvodoch a daniach v jednotlivých krajinách. Nie všade sa majú podnikatelia tak ako na Slovensku. Z mojej pozície sa snažím poukazovať na tento problém a kritizovať tie zbytočné opatrenia, ktoré idú proti malým a stredným podnikateľov.
Čo by ste odkázali čitateľom mesačníka ProZáhorí?
Jeden môj kamarát, vtipálek zo Skalice, mi prezradil, že preklad rímskeho “veni, vidi, vici” do záhoráčtiny je “prišeu, dostau po papuli a odešeu.” Záhorie má svojho mladého kandidáta, ktorým je dlhoročný poslanec v Skalici Milan Roman. Som si istý, že sa za Záhorie v Bruseli pobije. Žiadny iný kraj mu tak neprirástol k srdcu. Nebude sám. Ja ho v tom budem, ako skúsený starší kolega s veľkým vplyvom a rešpektom v kuloároch Európskej únie podporovať. Takže aká by mohla byť nová verzia prekladu? Prišeu, pomoheu Záhoriu a odešeu. V rukách to však máte vy voliči. Nezabudnite prosím ísť voliť 24. mája.
Ďakujeme za rozhovor.