V súčasnej spoločnosti sa neustále apeluje na nízku úroveň čitateľskej gramotnosti. Počúvame, ako deti nečítajú, poznajú len počítače, mobily a tablety a pomaly nevedia, ako kniha vyzerá. A, samozrejme, ďalšie „otrepané“ frázy a konštatovania…
Áno, je ľahké pridať sa k davu a zdieľať tieto názory, ale čo tak vyčleniť sa a snažiť sa drobnými činmi a mravčou prácou aspoň niečo zmeniť!? Zmeniť celú spoločnosť? Fuu, tak to neviem, či zvládne jeden človek. To asi nie. Ale čo tak skúsiť zmeniť názor a zmýšľanie malej skupinky ľudí a ukázať spoločnosti, že predsa existuje spôsob?
Asi podobné „INÉ“ zmýšľanie má Súkromná základná škola Štvorlístok v Skalici a jej učitelia. Uvedomujú si skutočnosť a realitu dnešnej doby a hľadajú spôsoby a možnosti, ako vidieť veci inak, skúsiť to inak a nebyť pri tom „INÝ“.
Snažíme sa v deťoch pestovať myšlienku, že kniha je naša dobrá kamarátka. Vždy má na nás čas, vždy nám dokáže ponúknuť niečo nové. Deti sa učia s knihou pekne zaobchádzať, využívať ju pre svoj prospech a obohatenie. Tieto myšlienky a postoje vštepujeme deťom prostredníctvom nás samých.
Nemajte, prosím, pocit, že naša snaha a pokus niečo zmeniť je nejaká ťažká veda. Je veľa možností a spôsobov, ako deti ku knihe priviesť. My jednoducho tieto možnosti a príležitosti deťom rôznymi aktivitami len sprostredkúvame. Výsledkom sú naše čítajúce deti.
Niektoré pani učiteľky ráno v triedach pred vyučovaním deťom čítajú z kníh. A to nielen malým deťom na prvom stupni, ale oslovili i žiakov druhého stupňa. Je príjemné, keď sa nájde niekto, kto je ochotný čítať druhým.
V škole mávame v rámci hodín čítania čitateľské dielničky, kde si deti čítajú svoje knihy v príjemnom prostredí mimo školských lavíc. V rámci tried celoročne súťažíme, kto prečíta najviac kníh. Víťazi sú odmenení peknou hodnotnou knihou.
Svoje knihy si zamieňame na „Knižnej burze“, kde si deti po vzájomnej dohode knihy vymieňajú. Verte, niekedy nie je jednoduché dopracovať sa k vybranej knihe. Od detí sa žiada, aby medzi sebou komunikovali, vedeli sa dohodnúť. Takéto činnosti posúvajú deti ďalej a rozvíjajú si tak mnohé životné zručnosti.
Do našej snahy zapájame i rodičov detí. Vždy sa nájdu ochotní starí rodičia, mamičky a oteckovia, ktorí si nájdu ráno čas a prídu prečítať deťom zo svojej obľúbenej knihy. Je to zaujímavé pre deti i pre všetkých zúčastnených.
Veľkú oporu a podporu našej myšlienky máme v mestskej knižnici. S deťmi ju pravidelne navštevujeme. Vedieme deti k tomu, aby sa v knižnici zaregistrovali, a chodíme si spoločne požičiavať a vracať knihy. Pani knihovníčka M. Krištofíková má veľmi rada deti a knihy. Je vždy ochotná pomôcť, kedykoľvek ju oslovíme. Pripravuje veľmi pekné netradičné hodiny čítania v priestoroch knižnice. Občas príde i k nám do školy, aby deťom prečítala peknú rozprávku či príbeh. Veľmi milé, a medzi deťmi obľúbené, sú prázdninové akcie v knižnici. Deti tu nielen čítajú, ale trávia medzi knihami svoj voľný čas a pri tom sa naučia vyrobiť si nejaký šperk, ozdobiť si pohár, vytvoriť pekný darček pre mamičku či kamarátov.
A aký je výsledok našej filozofie a snahy niečo málo zmeniť k lepšiemu? Jasné, že naše deti sa rady hrajú, pozerajú televíziu, používajú technické výdobytky dnešnej doby, stretávajú sa s kamarátmi vonku, chodia do kina, … Je však veľmi príjemný a hrejivý pocit, keď sa prechádzame školou a nájdeme deti, ktoré dokážu samy od seba siahnuť po knihe, dokážu si medzi knihami vyberať, rozprávať sa o knihách. A toto sú tie drobné výsledky drobných činov a mravčej práce. Drobné, ale hrejivé.