V médiach sa v poslednej dobe opakovane spomína dopravná nehoda, po ktorej vyhasol život mladej ženy. V tejto súvislosti boli médiami viackrát oslovení i zdravotníci, s cieľom získať bližšie informácie, čo a ako sa stalo. Nedá mi preto nepripomenúť pár skutočností, týkajúcich sa povinnej mlčanlivosti zdravotníckych pracovníkov.
Poskytovanie informácii o zdravotnom stave pacienta sa riadi zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a to konkrétne par. 24 a 25. Tento zákon ukladá každému zdravotníckemu pracovníkovi povinnosť zachovať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti konkrétnemu pacientovi. Toto sa týka nielen mena, charakteru ťažkostí, výsledkov vyšetrení, nebodaj diagnóz, ale aj toho či vôbec bol alebo nebol ošetrený, kedy bol ošetrený a čo sa s ním počas poskytovania zdravotnej starostlivosti dialo. V zákone sú jasne vymenované osoby a orgány, ktoré majú právo na takéto informácie (príbuzní, splnomocnená osoba, zdravotná poisťovňa, orgány činné v trestnom konaní, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – ÚDZS, znalci, posudkoví lekári…). Preto žiadnemu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nevyplýva povinnosť informovať média, priam naopak, zákon to zakazuje.
V médiach sa objavujú často rozporuplné informácie o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientom, avšak jediná oprávnená inštitúcia na posúdenie správnosti poskytovanej starostlivosti je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aj to iba na patričný podnet. Preto je zdravotníckym zariadeniam obtiažne potvrdiť alebo vyvrátiť rôzne obvinenia v médiach z pochybenia pri liečbe pacientov. Nesmú totiž použiť informácie, ktoré by v tejto súvislosti potrebovali použiť a preto často ťahajú v podobných sporoch za kratší koniec a sú v médiach postavené do zlého svetla. Zhodnotenie starostlivosti ÚDZS prichádza s časovým oneskorením, kedy už prípad „nie je zaujímavý“ a média o ňom nepíšu.
MUDr. Daniel Vidovič, MPH, lekár