Diaľničný obchvat Bratislavy a rýchlostná komunikácia R7 zlepšia a odľahčia dopravu v bratislavskom regióne, okrem toho majú aj hospodársky význam. Štúdiu uskutočniteľnosti dnes predstavili na seminári v hlavnom meste aj za prítomnosti odbornej verejnosti. Náklady vychádzajú z najnepriaznivejších vstupov a sú odhadované na 1,3 mld. €.
„Diaľničná sieť potrebuje byť priepustná nielen kvôli Bratislave a Bratislavskému kraju, ale aj kvôli všetkej doprave smerom na Považie a hlavne kvôli tej doprave, ktorá súvisí s ekonomickým rastom, a to je doprava, ktorá umožňuje import a export tovaru. A drvivá väčšina tohto exportu ide cez Bratislavu,“ povedal bratislavský župan Pavol Frešo na konferencii. Existujúci bratislavský obchvat je totiž zásobovacou trasou nielen pre firmy z regiónu, ale napríklad aj pre automobilky v Trnave a Žiline. Hroziaci dopravný kolaps môže narušiť ich „just-in-time“ model, či dôjde k zastaveniu výroby. Vybudovanie nultého obchvatu Bratislavy a rýchlostnej cesty zo Žitného ostrova je preto jediný spôsob ako sa vyhnúť dopravnému kolapsu v najbližších piatich rokoch. BSK aktívne vstupoval do rokovaní so samosprávami a úradmi na odstraňovaní administratívnych prekážok, ktoré bránili vydávaniu povolení. „Keby naši predchodcovia robili takéto debaty aj o Filiálke, tak tá Filiálka stojí. Mala by veľkú verejnú aj odbornú podporu. Preto sme takí dôslední, že už päť rokov a aj formou uznesení podporujeme bratislavskú D4-ku a R7-čku,“ vyzdvihol Pavol Frešo význam takýchto odborných stretnutí.
„Som veľmi rada, že sa veci posunuli dopredu, lebo okolité obce od Bratislavy juhovýchodne, tak isto aj mestská časť Podunajské Biskupice na nič iné nečakáme, len kedy sa začne s výstavbou R7 a D4. Ta výstavba už včera keby sa začala, tak by bolo neskoro,“ zdôraznila starostka Podunajských Biskupíc a zároveň poslankyňa BSK Alžbeta Ožvaldová.
Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Ján Počiatek považuje výstavbu bratislavského obchvatu na diaľnici D4 a úsekov rýchlostnej cesty R7 z Bratislavy smerom na Dunajskú Stredu za kľúčové. Podľa štúdie uskutočniteľnosti projektu PPP sú stavebné náklady na vybudovanie odhadované na 1,3 mld. €, čo minister označil za najnepriaznivejší ekonomický prepočet. „Definitívnu cenu ukáže až súťaž,“ doplnil na konferencii. Financovanie projektu formou verejno-súkromného partnerstva (PPP) považuje minister za výhodné aj preto, lebo najbližších sedem rokov nebude mať štát dostatok prostriedkov v rozpočte, ani európskych peňazí na to, aby sa realizovala výstavba klasickým spôsobom.
Pod zhoršujúcu situáciu sa podpísalo aj rozhodnutie vlády nerealizovať projekt Filiálka, ale aj chýbajúce zahusťovanie železničných zastávok, nebudovanie záchytných parkovísk a slabý dôraz kladený na preferovanie koľajovej dopravy. Z týchto dôvodov sú ľudia nútení využívať na cestu do Bratislavy osobné autá, v ktorých mnohokrát sedí len jeden cestujúci.
Nultý obchvat Bratislavy však bude kompletný až po dobudovaní aj jeho severnej časti, teda úseku od bratislavskej Rače na Záhorie cez Malé Karpaty. „Tlačíme na to, aby bolo napojene na Rakúsko. Tu nejde len o Karpaty, ale hlavne o napojenie na Rakúsko, ktoré by výrazne zatraktívnilo napojenie Slovenska na celú tzv. bývalú západnú Európu smerom až do Nemecka, čo by skrátilo dopravné trasy,“ doplnil Pavol Frešo. Napojením na Rakúsko sa totiž ťažká nákladná doprava presmeruje z vnútorného obchvatu mimo zastavané územia. Priestor na financovanie vidí župan aj z takzvaného Junckerovho fondu, ktorý dnes existuje zatiaľ len vo forme vízie. Tému chce otvoriť aj na pracovných rokovaniach v Bruseli.