Tibor Kapánek – nar. 12.12. 1974 v Skalici, 5-násobným medailista z Majstrovstiev sveta, víťaz World Cupu 2011 v drese švajčiarskeho Obervil Rebells, strieborný medailista českej extraligy v drese SK Sudoměřice a najlepší Hokejbalista roka v Česku v roku 2005. V decembri 2011 sa stal trénerom hokejbalovej reprezentácie mužov Švajčiarska, ako prvý zahraničný tréner v histórii krajiny.
Tibor, v roku 2005 si sa presťahoval do Švajčiarska. Bolo náročné si zvyknúť na novú krajinu?
Všetky začiatky sú ťažké. Prišli sme do neznámeho prostredia, nikoho sme nepoznali, jazyková bariéra bola tiež zo začiatku prekážkou. Veľmi nám pomáhali zo začiatku najmä činovníci z klubu Oberwil Rebells, ktorí nám zohnali a zariadili byt , aby sme mali všetko zabezpečené na normálne fungovanie. Začiatky neboli ľahké, no zvládli sme to a postupne bol život pre nás jednoduchší.
Po príchode do Švajčiarska si pôsobil v pozícii hrajúceho trénera v klube Oberwil Rebells, ako si si rozumel s novými spoluhráčmi a čo bolo pre teba najťažšie po tej hokejbalovej stránke v novom pôsobisku?
Zo začiatku som to len sledoval ako to v klube a v mužstve funguje, a bola tu aj tá zmienená rečová bariéra. Musel som si zvykať na viacero pre mňa nových vecí, či už po hokejbalovej stránke alebo po ľudskej stránke. Po hokejbalovej stránke to bol hlavne systém hry, pretože vo Švajčiarsku sa hrá systémom 1 + 4 bez ofsajdov na o niečo menších ihriskách ako na Slovensku. Mentalita Švajčiarov je dosť odlišná ako mentalita našich hráčov. Tu nie sú veľmi zvyknutí na kritiku, chceli by sa len chváliť a chváliť. Neradi počujú na seba kritiku, a ja som ich hlavne kritizoval a upozorňoval na chyby. Teraz bude mojou úlohou ,, prerobiť,, aj hráčov v národnom mužstve Švajčiarska, aby sa aj tam dostavili nejaké úspechy. Roboty bude dosť.
Ako si už spomenul, teraz si však novým trénerom švajčiarskej hokejbalovej reprezentácie. Je švajčiarska základňa dostatočne široká, aby si mal z čoho vyberať?
Široká ako široká. Určite tu nemáme toľko hráčov ako napríklad v Česku alebo na Slovensku. Aj úroveň nižších líg je úplne inde ako v českom hokejbale. Záležať však bude, či chlapci budú chcieť na sebe makať a učiť sa nový systém. Myslím si však, že domáce MS 2015 vo Švajčiarsku budú dostatočnou motiváciou pre všetkých hráčov, ktorí dostanú od nás trénerov nomináciu do národného mužstva. Beriem to podľa seba, keď som bol v pozícii hráča pred MS 2011 u nás doma na Slovensku.
Predpokladám, že tvojou úlohou bude dôkladne pripraviť mužstvo na domáce MS vo Švajčiarsku v roku 2015?
Presne tak, to bolo mojím cieľom pri podaní mojej kandidatúry na post trénera reprezentácie Švajčiarska. Majstrovstvá sveta v roku 2015 sa budú konať nielen u nás vo Švajčiarsku, ale aj priamo v meste, kde žijem. Je to pre mňa veľká výzva, niečo dokázať aj s reprezentačným mužstvom.
Ak by sa to dalo porovnať, čo chýba Švajčiarom oproti slovenským hráčom a naopak, v čom sú Švajčiari lepší ako Slováci po hokejbalovej stránke?
Ako som už spomínal, najväčší problém je pre Švajčiarov prejsť pred MS na systém 1 + 5 s ofsajdmi na veľkom ihrisku. Tým pádom aj kombinačná hra má určité trhliny, a niekedy doplácajú až na prehnanú tvrdosť, keďže na ich menších ihriskách je viacej kontaktov a stretov, kde to rozhodcovia troška púšťajú. Na druhej strane, majú zasa určite lepšiu kondíciu a vytrvalosť, pretože hokejbal bez ofsajdov je behavejší a naviac vo Švajčiarsku sa hrá 3×20 min, a na Slovensku len 3×15 min.
Myslíš si, že švajčiarsky hokejbal niekedy dosiahne úroveň Slovákov, tak ako napríklad v hokeji?
Momentálne je to mojím želaním, tak dúfam, že áno. A možno to nebude ani tak dlho trvať. Ja by som bol rád, keby to bolo už na MS 2015 v Zugu. Ak sa bude aj naďalej pracovať v kluboch vo Švajčiarsku tak ako sa pracuje, a ak sa zmení systém hry v lige aspoň na 1 + 4 s ofsajdmi, myslím, že Švajčiari by mohli napredovať. Na klubovej úrovni už badať, že sú rovnocennými partnermi pre české či slovenské mužstvá, teraz to len dokázať aj na reprezentačnej úrovni.
So slovenskou reprezentáciou si sa rozlúčil v minulej sezóne po majstrovstvách sveta v Bratislave. S tímom Slovenska si získal 5 medailí. Čo myslíš, čo vám vždy chýbalo k vytúženému zlatu?
Čo tomu chýbalo, no hlavne to, že sme nikdy nevyhrali posledné dva naše zápasy na majstrovstvách sveta. Vždy sme jeden z nich prehrali. Na MS 2003 až 2007 bola Kanada jasne najlepšia. V USA v roku 2005 sme sa dostali do finále a s Kanadou sme prehrali 2:5. No a v rokoch 2007, 2009 a 2011 sme v semifinále prehrali vždy s reprezentáciou Česka. Čo na to povedať, asi nejaký komplex alebo neviem čo. Pre Čechov sme vždy boli prijateľnejší súper ako napríklad Kanada alebo USA, oni si na nás verili, my na nich naopak nikdy. I tak som spokojný aj s tými piatimi (jedna strieborná a štyri bronzové) čo mám, i bez tej zlatej, keďže vždy bolo aspoň jedno mužstvo lepšia ako to naše.
Poďme teraz od reprezentácie k tvojej rodnej Skalici. Sleduješ aj dianie v skalickej mestskej hokejbalovej lige?
Sledujem, no len ak mi to možnosti dovolia. Troška som zaskočený, že sa hokejbal v Skalici málo propaguje. Za môjho pôsobenia v Skalici, sme mali každý týždeň výsledkový servis v Záhoráku, boli aj články po turnajoch kde sa zúčastnili kluby zo Skalickej ligy. Myslím, že aj web stránka klubu by mohla fungovať na lepšej úrovni (i keď v poslednom čase sa to trošku zlepšilo), veď viacerých by zaujímali nielen výsledky, ale aj rôzne rozhovory s hráčmi, vedením ligy alebo aj s rozhodcami. Je pravda, že už som nejaký ten rok v zahraničí, no rád si prečítam čo je nové v Skalickom hokejbale.
Potešujúce je, že po desiatich rokoch má SMHbL desať účastníkov. Kto je podľa teba favoritom súťaže?
Je len dobre, že sa SMHbL zasa rozrastá. Čím viacej mužstiev v nej bude hrať, tým lepšia kvalita ligy bude. Páči sa mi, že prichádzajú aj hráči nielen zo Skalice ale aj z okolia. Tým dostáva liga iný rozmer a hovorí sa o nej aj v iných mestách. A to je dobre. Čo sa týka favoritov, to mi je ťažko nejako hodnotiť. Mužstvá sa veľmi pomenili od vtedy čo som to sledoval naživo, prišlo veľa nových mladých hráčov, ktorých ani nepoznám. Na rovinu poviem, že ani neviem kto v ktorých kluboch hráva, no myslím, že stále o popredné miesta budú bojovať stálice SMHbL ako sú Huricáni či Adidas.
Na druhej strane aj pre teba asi bolo sklamaním, že Skaličania v tejto sezóne neúčinkujú v slovenskej extralige…
Samozrejme, že bolo. Je to trošku smutné, že sa nenašli hráči, ktorí by udržali extraligu v Skalici, ale zasa ich chápem, že bez financií a sponzorov je to veľmi náročné. Bol som rád, keď Skalica hrala hokejbalovú extraligu, veď to bolo naším cieľom, ešte keď som pôsobil vo vedení Hbk Skalica a budovali sme nové ihrisko. Skalica je malé mesto, je v ňom hokejový klub, kde hráva veľké množstvo mladých chlapcov, a je jasné, že nie všetci sa dostanú na profesionálnu dráhu. Práve preto by mohol hokejbal profitovať a bývalý hokejisti by sa mu mohli venovať. Hokejbal je veľmi dobrá náhrada hokeju pre tých, čo už na hokej nemajú. Dúfam, že sa nájdu chalani, ktorí to zoberú do svojich rúk a podarí sa im zabezpečiť financie a podmienky, aby sa Skalica mohla vrátiť na extraligovú scénu.
Tibor, uvidíme ťa ešte niekedy v akcii na skalickom ihrisku?
Fúha, to asi nie, ako aktívneho hráča určite nie. Možno si niekedy, ak bude čas zahrám s bývalými spoluhráčmi a kamarátmi nejaký „srandamatch“. No to je asi jediná možnosť. S aktívnym hokejbalom som skončil, a vrátiť sa neplánujem. Do Skalice sa dostanem dva razy do roka, v lete, keď je na hokejbal teplo a cez Vianoce, kedy je zasa na hokejbal zima. 🙂 Takže asi skôr nie ako áno.