Koncom júla tohto roka som sa spolu s pani riaditeľkou našej základnej školy zúčastnil rokovania na Ministerstve školstva SR podobne ako desiatky ďalších starostov obcí, ktoré sú zriaďovateľmi škôl s nízkym počtom žiakov. Dôvodom bola pripravovaná racionalizácia v oblasti základného školstva.
Na jednej strane chápem snahy štátu v oblasti konsolidácie verejných financií a s tým súvisiace úsporné opatrenia. Na druhej strane si však myslím, že sú určité inštitúcie v našej krajine, na ktoré sa nemožno pozerať len čisto ekonomicky. Medzi takéto kultúrne a vzdelanostné zariadenia nepochybne patria aj základné školy.
A zvlášť tie v malých obciach, pretože vo väčšine prípadov práve oni sú jedinou ustanovizňou, ktorá v danej komunite udržuje kultúru, vedomostnú úroveň a spoločenský život. Sú to školy rodinného typu, kde sa všetci dobre poznajú a pre najmenšie deti sú veľmi dobrým prostredím, v ktorom môžu preklenúť obdobie prechodu od rodiny k získavaniu vzdelania v anonymite mesta.
Aj preto je mojou snahou nielen udržať školu v našej obci, ale práve naopak zveľaďovať ju a rozvíjať. Dôkazom toho sú aj početné opravy, ktoré sme realizovali v minulom roku, výsledkom ktorých je napr. nová strecha, nové okná a opravená fasáda na budove školy.
Historicky zaujímavým faktom je, že naša škola prežila obdobie monarchie, prvej republiky, všetky totalitné režimy, a preto je na mieste otázka. Prečo práve teraz v období slobody? Prečo brať tým najmenším a najbezbrannejším aj to minimum, čo im môžeme dať. Pokojný štart z obdobia detstva k dospievaniu. Sám si neviem dosť dobre predstaviť, ako títo malí človiečikovia musia skoro ráno vstávať a za každého počasia cestovať do vzdialenej školy.
Je pravdou, že v súčasnosti evidujeme pokles populácie v porovnaní s predchádzajúcou generáciou, avšak trend najbližších rokov je rastúci. Preto vnímam rušenie škôl ako unáhlený krok. Príkladom sú materské školy, ktoré sa mnohé pozatvárali a kapacita súčasných nepostačuje pre aktuálne potreby počtu detí. Otázkou preto je, či v budúcnosti školy v mestách budú kapacitne stačiť aj pre žiakov z okolitých dedín, keď sa zvýši populácia.
Na druhej strane by som chcel apelovať na rodičov žiakov, ktorí rozhodujú o umiestnení svojho dieťaťa do základnej školy. Áno majú možnosť výberu a je to ich slobodné a výsostné právo, ktorú školu pre svoje dieťa vyberú. Na druhej strane za súčasných podmienok práve oni rozhodujú o existencii, či neexistencii školy v našej obci.
Teda nie ministerstvo školstva, ani obec, poslanci, či starosta, ale rodičia sú najdôležitejším prvkom v celom procese. Škola bez žiakov už nie je školou, ale len hŕbou kamenia a elektroniky.
V našej obci máme v rovnakej budove základnú aj materskú školu. Je preto nereálne udržiavať celú budovu, školskú jedáleň a potrebný personál len kvôli materskej škole. Čiže v našom prípade by zánik základnej školy znamenal aj zánik materskej školy.
Verím však, že rodičia, ktorí rozhodujú o umiestnení svojho dieťaťa, zvážia svoje rozhodnutia a dajú šancu našej škole.
Lukáš Piroha
starosta obce
Hradište pod Vrátnom
