Opäť sme raz chceli našim študentom spestriť vyučovanie v našej škole… Tak sme 26.3. 2013 prišli do práce so spacákmi. (Nezvyčajná pomôcka učiteľa na vyučovanie.) Viem, že veľa knižníc i základných škôl usporadúva podobné akcie –ako prespanie v knižnici, v škole, ale dohodnúť sa na takejto akcii s dospievajúcimi ľuďmi pri dodržiavaní školského poriadku, samozrejme, je podľa mňa nezvyčajný výkon.
Naša „Noc na Via Humana“ začínala o 17.00 na pôde školy. Každý zo 60 zapojených študentov si našiel svoje miesto, kde si zložil spacák, deku a iné potrebné veci na prežitie… Asi si hovoríte, no čo, tak decká sa bavili, behali po škole…čo je na tom?
Samozrejme, naše stretnutie malo i zmysluplný podtext. Privítali sme medzi nami aj našich regionálnych spisovateľov – Vladimíra Petroviča a Laca Špánika, ktorí študentom predstavili svoju tvorbu a vysvetlili im proces tvorby básne. Študenti mali konečne možnosť počuť odpoveď na otázku, ktorú im na hodinách literatúry často kladieme: „Čo tým chcel autor povedať?“ Svoje rozprávanie doplnili aj aktivitou – tvorivou dielňou a naši študenti sa na chvíľu stali sami autormi krátkych básnických i prozaických textov. A mnohé boli veľmi dobré a neostali bez ocenenia.
Ďalšie činnosti už boli relaxačné, či už varenie večere za euro, alebo nočná hra po škole Hľadanie pokladu.
Touto cestou chcem poďakovať našim študentom za ich aktívne zapájanie a príkladné správanie. Mohli ten večer byť so svojimi frajermi, frajerkami, mohli sedieť niekde v bare s kamošmi, alebo len tak presedieť večer pri facebooku… Ale predsa len sa rozhodli stráviť večer v škole, s nami… Dúfam, že aj to svedčí o tom, že našu školu – Via Humana berú ako rodinu, ako miesto, kde našli tiež blízkych ľudí, s ktorými sa oplatí prežiť nejeden deň či noc.
A toto je i najväčším poďakovaním pre učiteľa, vtedy zistí, že naša práca je síce veľakrát nedocenená, ale predsa len má zmysel.
