Domov / články / ROZHOVOR / ROZHOVOR: Adam Truhlář: Neexistuje deň, kedy by som sa nevzdelával

ROZHOVOR: Adam Truhlář: Neexistuje deň, kedy by som sa nevzdelával

Ahoj Adam. Čitateľom, ktorí ťa ešte nepoznajú, by si na úvod mohol v skratke povedať niečo o sebe. 

Pracujem ako športový psychológ s vrcholovými hráčmi a s mládežou. Podnikám na Slovensku v športových vedách, riadim projekty, prednášam a vzdelávam, vlastním viacero športových podnikov. Milujem náuku o mozgu a v posledných desiatich rokoch ma zaujíma, ako sa dá z ľudského mozgu vyťažiť 100% a ako objaviť a rozvíjať TALENT. Vyštudoval som psychológiu na Univerzite Komenského a po ukončení štúdia som začal pracovať vo svetových akadémiách v Ázii a Európe. V súčasnosti sa podieľam na modernizácii športového systému na Slovensku pod SZLH, kde som členom expertnej skupiny tvorenej odborníkmi z Kanady a Fínska. Spolu získavame aktuálne výskumné poznatky o tom, ako viesť mladého športovca, ktoré budú doručené rodičom a trénerom.

Čo ťa k práci športového psychológa priviedlo? Kde to všetko začalo? 

Od malička som bol športovec. Vyrastal som vo veľmi športovej atmosfére. Akosi som chápal všetkému, čo bolo guľaté a zvládal som obrovské množstvo športov. V tenise som ale veľa krát prehral s hráčmi, od ktorých som bol lepší. Zažil som sám na sebe aké to je prehrať len kvôli vlastnej hlave. Hovorili mi, že som nervák, no nikto mi nepovedal ako sa upokojiť. Hovorili mi sústreď sa, ale nikto mi neukázal, čo to vlastne znamená. Vrátil som sa k tomu na univerzite a začal som to študovať z odborného hľadiska. Zvedavosť a rýchle výsledky určili, že sa tomu budem venovať ďalších x rokov. Som 100%-tne  presvedčený, že keby sám seba poznám, keď som bol dieťa, moje výsledky mohli byť úplne inde. 

adam3

Odkiaľ čerpáš rady pre športovcov?  

Neexistuje deň, kedy by som sa nevzdelával. Stretávam sa s veľkým množstvom športovcov a každý hráč je pre mňa inšpirácia. Športy sú odlišné a takisto sú odlišní aj ľudia. Práve táto variabilita je na tom taká pekná. Momentálne sa veľa zaujímam o mentalitu ľudí zo Škandinávie. O reformu školstva a športu, ktorý urobili Fíni a prečo práve oni majú také kvalitné školstvo a šport. Spôsob, ako oni premýšľajú o rozvoji osobnosti a talentu detí je fantastický a ide ruka v ruke s tým, ako funguje mozog. U nás v školstve to ide často krát absolútne proti týmto princípom. Rovnako hľadám inšpiráciu cez vlastný zážitok- hrám tenis, bedminton, boxujem, tancujem a vystavujem sa rôznym mimo-komfortným zážitkom, kde spoznávam nové limity.

Čo je pri tejto práci najťažšie? 

Nikdy neviete, s čím za vami klient príde. Na to sa nedá pripraviť. Niekedy prídu klienti s tak špecifickou požiadavkou a situáciou, že musíte zapojiť všetky skúsenosti a vedomosti a viesť rozhovor takým spôsobom, že na konci konzultácie vyjde hráč plne motivovaný a bude rozumieť tomu, čo sa s ním deje a dokonca bude viac odolnejší voči podobným vplyvom. Toto je umenie. Psychológia je niečo medzi umením a vedou.

Vedel by si nám v stručnosti objasniť čo je individuálny mentálny tréning, na čo slúži a ako taký tréning prebieha? 

Mentálny tréning je tréning, kedy nastavujete psychiku hráča tak, aby jeho hlava reagovala na situácie tak, ako si hráč želá. Každý mentálny tréning je iný. Koľko je hráčov, toľko je mentálnych tréningov. Ak niekto príde s tým, že má problém, že keď spraví chybu a tak sa psychicky rozhodí , že sa nedokáže uvoľniť a skoncentrovať. Cieľom je, aby hráč zmenil vnímanie na danú chybu a interpretoval si situáciu spôsobom, ktorý ho nerozladí. Často krát sa stáva, že ak hráč pochopí a uvedomí si, čo je vlastne chyba, negatívne prejavy správania sa viac neukážu. V prípade že áno, učíme hráča kontrolovať svoje emócie a nastaviť myslenie a pozornosť hráča tak, aby sa znova dostal rýchlo do pohody.

Rodičia veľmi často po zápasoch poučujú svoje deti a dávajú im vlastné rady. Tým vstupujú medzi trénera a dieťa. Čo si o tom myslíš? Ako to vplýva na detskú psychiku a koncentráciu? 

Áno, toto je téma, o ktorej prednášam 4 hodiny. Z  posledných 50 prípadov,  kedy si rodič myslel, že jeho dieťa má problém s výkonom, ležala príčina v 48 prípadoch na rodičoch. Najväčší „bordel“ v psychike dieťaťa je zapríčinený tým, že sa krížia kompetencie rodiča trénera. Stáva sa to vtedy, keď sa rodič snaží nahrádzať trénera a radiť dieťaťu. Keď rodič – expert si myslí, že to vie lepšie a verí tomu, že čím viac informácií mu povie, tým lepšie. Rovnako verí, že čím viac bude reagovať na chyby, tým skorej sa napravia. Úplný opak je pravdou. Hráč potrebuje mať bezpečné prostredie, potrebuje priestor na chyby, testovanie, riskovanie a odvážne rozhodnutia. Ak urobí množstvo chýb, potom získa dôveru a bude kreatívny. Ak na to bude rodič kriticky reagovať, zabíja jeho sebadôveru, kreativitu, čistú hlavu a motiváciu.  

adam1

Ako vnímaš negatívne pokriky rodičov na deti počas zápasu, za účelom povzbudenia k aktivite? 

Nech si rodič predstaví, že je v práci a šéf ho pozoruje. Za každú chybu, ktorú spraví, po ňom bude šéf kričať. Pýtam sa. Bude si to rodič užívať, bude uvoľnený a  bude hľadať nové efektívne možnosti riešenia? Asi nie, čo? Bude mať zviazané ruky a bude mať strach z chýb. Zmení sa kompletne fyziológia tela a to sa zasa podpíše na zhoršenom technickom výsledku.

Nejde ale len o negatívne pokriky, rovnako môžu vyrušovať aj pozitívne pokriky. Hráč musí hrať preto, lebo ho to baví. Samotná hra musí byť zmysel a odmena. Nemôže hrať preto, lebo rodič ho povzbudzuje, pochváli. Musí to hrať kvôli sebe. Niekedy aj povzbudenie pôsobí ako TLAK, kedy dieťa cíti, že sa od neho očakáva výhra a jeho myseľ sa zameriava na výsledok a nie na samotný proces hry.

Stále existujú aj takí tréneri, ktorí deťom nadávajú a urážajú ich, čo by im naopak mali byť vzorom. Myslíš, že aj takíto tréneri vedia vychovať dobrých športovcov? 

V jadre filozofie každého trénera by malo byť nie len budovanie kvalitných športovcov, ale aj dobrých ľudí. Tréner má nesmierne veľký vplyv na psychiku detí. Jeho vplyv neostáva len v športe, ale podpisuje sa to na celom prežívaní dieťaťa. V tom, aký má seba-obraz, ako si verí. Netrpezlivosť trénerov je často krát len nedostatočné uvedomenie si toho, ako sa človek učí a ako funguje ľudská pamäť. Ich emočné výbuchy sú zapríčinené tým, že sami majú problém zorganizovať si život, aby boli v psychickej pohode. Je mi vždy smutno, keď vidím 14 ročné krasokorčuliarky alebo baby z plávania, ktoré trpia poruchou príjmu potravy. Tréneri ich neustále vážia a nemajú problém im pred všetkými vynadať do tlstých prasiat. Ako sa má tá dozrievajúca žena cítiť? Je hrozné, že si to niekedy hráči nesú so sebou už celý život. Verím, že raz príde na Slovensku čas, kedy bude bežnou súčasťou trénerskej licencie splnenie si aj psychologickej časti. 

Kedy je podľa teba vhodné, aby rodič dieťaťa vyhľadal športového psychológa? 

Rodič prichádza rôzne. Často krát teraz riešim preventívne situácie. Rodina má 8 ročného hráča, ktorý je veľmi šikovný a nechcú to pokaziť. Zaujímajú sa o to, aké chyby nerobiť, ako reagovať v situáciách a ako podporiť sebavedomie, kreativitu a odolnosť dieťaťa. V mladom veku pracujem nepriamo cez trénera a rodiča a keď už je hráč zrelý, uvedomelý a sám sa chce zlepšiť, návšteva dobrého športového psychológa môže absolútnym spôsobom katapultovať jeho výkonnosť. Dokáže získať skúsenosti a poznatky o tom, ako to funguje medzi elitnými hráčmi. Toto vie mladému hráčovi ušetriť roky života.

adam2

V období dospievania veľa detí končí s kariérou športovca. Prečo je to tak? 

Tých faktorov je viacero. Menia sa priority a do popredia idú rovesníci, lásky atď. Povedal by som, že je to z jednej časti aj prirodzený proces spoznávania sveta. Avšak mám skúsenosti, že ak tréner správne vedie hráča, ktorý robí šport z vnútornej motivácie – lebo ho to baví, má dobrý pocit z napredovania a má nejakú víziu, tak sa hráč udrží. V prípade, že u hráča nie je vybudovaná vnútorná motivácia a hráč nemá cieľ, čo chce dosiahnuť, tak je oveľa vyššia šanca, že to ukončí. Tréner musí zverencov správne viesť, aby ich udržal. Ak bude akýkoľvek pubertiak milovať svoj šport, nemá dôvod od toho odísť, pretože to miluje.

Súhlasíš, že mentálna výbava je tiež dôležitým parametrom športovca, ako napríklad talent či fyzické predispozície?  

Môžete mať silné, rýchle svaly, ale to vám nezaručí to, že budete lepší tenista a to, že dokážete využiť v dôležitý moment vaše fyzické predispozície. Môžete mať extra talent, ale čo keď nie ste odhodlaný zo seba nechať 100%? Mentálna stránka je absolútna základňa, na čom stojí všetko. V juniorskom veku môžu byť práve fyzické predispozície to, čo odlíši tých najlepších, ale čím pôjdete vyššie, zistíte, že je to len hlava, ktorá odlišuje tých najlepších od ostatných. Každý dokáže trafiť pekný forhand, backhand, ale už málo kto to dokáže v ťažkých stavoch. A tak sa poznajú tí najlepší. Toto nastavenie treba v hlave vybudovať. Aby hráči dokázali mať čistú sebavedomú myseľ v kľúčový okamžik.

Dám vám príklad:

Máte 2 deti

1. dieťa bude mať veľmi dobré fyzické predispozície. Jeho pohybová inteligencia bude na úrovni 127. V juniorskom veku bude najlepší. Vytvorí si o sebe obraz, že je dokonalý, najlepší. Nebude chcieť toľko trénovať, pretože nemá prečo a na výhry mu to stačí. S prehrou sa bude vždy veľmi ťažko vyrovnávať. Ťažké stavy nebude zvládať, lebo bude mať strach, že prehrá a neuvoľní sa.

2. dieťa bude mať pohybové IQ 100. Bude priemerné. Naučí sa aj vyhrávať aj prehrávať. Miluje svoj šport. Keď spraví chybu, chce ju opakovať do vtedy, dokým sa ju nenaučí. Je súťaživý typ.

Pýtam sa, na koho si vsadíme, že bude o 10 rokov ďalej?

Moderné výskumy na 100 000 deťoch z celého sveta sú jasné. Dieťa číslo 2. Nastaviť správne psychiku dieťaťa je kľúčová vec.

Na záver by si mohol čitateľom, predovšetkým rodičom, poradiť, ako docieliť aby dieťa zo seba podalo čo najväčší  výkon. 

Nezasahujte trénerom do ich práce, dôverujte im a počas výkonu buďte tichý pozorovateľ. Po výkone prejavte za každých okolností pozitívne prijatie a podporu.

Než im idete dať radu, vypočujte si ich. Pýtajte sa. Máte 2 možnosti -buď poviete vášmu dieťaťu priamo informácie, že toto a toto si mal robiť alebo sa môžete opýtať: ,,Čo si mohol v danej situácii spraviť, ako sa to dalo ešte vyriešiť?“ Dajte im priestor, aby o sebe aktívne uvažovali, nesnažte sa im za každú cenu podsúvať informácie, čo je správne, zahltíte ich myseľ a vkladáte do ich hlavy pochybnosti a nedôveru. 

Nahliadajte na rozvoj z dlhodobého hľadiska. Nechcite všetko hneď. Je to vývoj, nechajte ich chybovať a učte ich aj z chýb si niečo odniesť. Pretože chyba je dôležitý element v procese učenia.

Buďte v pohode nad vecou a nebojte sa povedať vetu: ,,Rád sa na teba pozerám, ako hráš.“ Tam máte vyjadrené úplne všetko.

Majte sa

Zanechať odpoveď

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.Vyžadované polia sú označené *

*

Prejsť hore