V druhej časti rozhovoru vysvetľuje nová primátorka Skalice Veronika Buc, prečo už nebude vicežupankou, čo chce spolu s Holíčom, ako si predstavuje hodinku s primátorkou, parkovné a nové nájomné bývanie pre mladých a čo hovorí na zakalenú vodu z BVS.
Rozhovor sme nahrali 10. novembra 2026, deň pred ustanovujúcim zasadnutím župného zastupiteľstva. Údaje ako „zajtra“, „tento mesiac“ či „tento rok“ sa vzťahujú k tomuto dňu. Primátorka text autorizovala. Fotografiu primátorky poskytla Veronika Buc, fotografia Spolkového domu: Marek Šeregi / Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0.
Prečo nebude vicežupankou
Ďalšia téma je župa. Doteraz ste pôsobili ako vicežupanka a teraz ste získali najviac hlasov za skalický okres, veľmi presvedčivý výsledok. Zajtra je ustanovujúce zastupiteľstvo, kde sa budú vyberať aj vicežupani. Plánujete pokračovať ako vicežupanka?
Nie, nemám tento úmysel a bolo mi to úplne jasné od vstupu do kampane. Aj keď som bola ceremoniálna vicežupanka, zaberalo mi to obrovské množstvo času, pracovného aj voľného. A sľúbila som občanom, že ak budem v týchto voľbách úspešná, prvoradé bude mesto. Pokračujem ako poslankyňa, pretože vidím obrovské prepojenie medzi mestom a Trnavským krajom: prínos pre región, otváranie nových tém, ktoré Skalicu trápia, napríklad spomínaná doprava, stredné školy, sociálne inštitúcie a sociálne služby v meste. Som veľmi rada, že som dostala dôveru a môžem pokračovať v začatých projektoch. Verím, že ich v tomto období dokončíme a Skaličania ich budú môcť využívať. Takže ako vicežupanka nie. Je to nastavené na striedanie: vicežupanstvo Záhoria sa strieda medzi skalickým a senickým okresom. V tomto období ho preberie poslanec za Senicu, vicežupanom bude pán Džačovský.
Pán Džačovský? Ten už nebude primátorom, ale bude vicežupanom.
Vicežupanstvo naozaj zaberá veľa času, ak to človek chce robiť zmysluplne a tak, ako sa patrí. V okresoch Skalica a Senica máme 54 obcí. Ak je potrebné pozbierať všetky problémy zo Záhoria, znamená to naozaj denné stretávanie. Pri plnom výkone primátora aj vicežupana to môže fungovať, ak je človek skúsený, ale keď niekto začína niečo nové, myslím si, že by vždy musel ísť na úkor niečoho. Pán Džačovský je skúsený poslanec, bol primátorom a verím, že témy Záhoria uchopí tak, že ho bude dobre reprezentovať, lebo problémy z komunálu pozná.
Osem rokov bol primátorom, takže ich určite pozná.
Pozn. red.: Zastupiteľstvo Trnavského samosprávneho kraja 11. novembra zvolilo Martina Džačovského za podpredsedu kraja pre regionálny rozvoj a cestovný ruch.
Našimi čitateľmi nie sú len Skaličania, ale celá oblasť, ktorú ste vymedzili, najmä skalický a senický okres. Cítite ako poslankyňa s najväčším počtom hlasov aj záväzok voči ostatným mestám a obciam v skalickom okrese?
Samozrejme. V každej z tých 21 obcí v okrese Skalica som počas volebného obdobia bola niekoľkokrát, obyvateľov som stretávala osobne a poznala problémy obcí. Počas uplynulého obdobia sme riešili aj problémy tých najmenších obcí v okrese. Dôvera, ktorú mi preukázali svojím hlasom, je teda postavená na osobných a reálnych činoch. Takže určite áno. Veľmi pekne ďakujem za túto príležitosť a skúsenosť.
Potvrdzuje to aj váš volebný výsledok.
Spojenectvo s Holíčom
Hoci ste na skalickú primátorku nemali koalíciu, vystupovali ste partnersky s pánom Bízekom, ktorý sa stal primátorom Holíča. Očakávate, že toto spojenectvo pomôže mestu a okresu aj v župných témach?
Áno. Naše očakávania sme si jasne pomenovali. Programy sme si vytvárali samostatne a potom sme zistili, že sa prekrývajú. Hovorí sa, že zo Skalice je najkrajší výhľad na Holíč a z Holíča na Skalicu. My by sme ten výhľad chceli zjednotiť – prepojiť ho cyklotrasou medzi Skalicou a Holíčom, ktorá nie je dokončená. Tieto štyri roky by sme chceli pracovať na prepojení Holíča a Skalice tak, aby vznikol veľký okruh od Mikulčíc až po Baťák. Bola by to hlavne bezpečná cyklotrasa. Máme záujem aj o ďalšie spoločné projekty, či už mäkké, alebo aj väčšie. Viete, sme susedia. Keby sa stala nejaká prírodná kalamita, ako napríklad bolo tornádo v Hodoníne, budú prví, ktorí nám pomôžu a budú pri nás stáť. Teraz máme aj (a)politické zladenie vo vedení miest, čím len potvrdzujeme vzťahy medzi mestami a pokračujeme v nich.
Volebná nálada a voľba určitého typu kandidáta je momentálne spoločná v Skalici aj v Holíči, čo by to malo zjednodušiť. Naopak, do župného zastupiteľstva sa dostal aj pán Čambal a pani Mierna. Myslíte, že aj s nimi nájdete spoločnú reč?
Napriek odlišnému politickému postoju sme nešli proti našim mestám. Osobné veci aj politickú rozdielnosť sme dali bokom. Ako nezávislú kandidátku ma ani nezaraďovali do politických diskusií o prioritách strán, ale keď išlo o Záhorie, ťahali sme za jeden povraz. Nerobili sme si naprieky so žiadnym poslancom zo Záhoria. Aj s pani primátorkou Luptákovou: v župnom zastupiteľstve sme boli v iných poslaneckých kluboch, ale keď išlo o podporu Záhoria alebo mesta, zhodli sme sa aj bez diskusií.
To by sme boli radi. Teraz máme na kraji štyri hlasy, takže skalický okres by malo byť počuť viac.
Hodinka s primátorkou a parkovanie
Župné témy sme vyčerpali, ešte máme chvíľu na doplnkové. Zaujala ma téma, ktorú otvorilo viacero kandidátov: transparentná radnica. Zdá sa, že občania mali pocit, že najmä v predchádzajúcom volebnom období neboli dostatočne vypočutí, a potom boli aj zastupiteľstvá pomerne dramatické. Viete povedať konkrétne opatrenia, ktorými radnicu otvoríte občanovi?
Áno, je to súčasťou komunikačnej stratégie, ktorá bude zameraná na médiá, mediálne výstupy aj osobné stretnutia. Mám v pláne zaviesť niečo ako hodinku s primátorkou na pravidelnej báze – priestor na rozhovory, otázky a diskusiu. Občania budú oboznámení s termínom stretnutí, ja osobne sa veľmi teším. Budem odpovedať na otázky a verejne komunikovať témy, ktoré možno vyvolávajú domnienky, neistotu a množstvo ďalších otázok. Máme Záhorácke rádio, rada by som aj tento priestor využila na informovanie občanov, či v mestskej televízii, alebo v rádiu. Naozaj využívať všetky zdroje, ktoré máme. Ľudia ma poznajú ako poslankyňu a dlhodobo ako ženu, ktorá tu žije, ale aby sme sa spoznali viac v tejto novej role, potrebujeme veľa rozprávať. Verím, že Skalica je plná kreatívnych ľudí, ktorí tu chcú byť doma. Na komunikačnej stratégii som si dávala veľmi záležať. Uvidíme, do akej miery bude využitá, lebo môžete otvoriť dvere, ale keď nikto nebude mať záujem prísť, komunikácia je jednosmerná.
To ani neočakávam, lebo váš volebný výsledok hovorí o tom, že komunikáciu s občanmi, nielen s voličmi, zvládate. Takže nádej na zmenu tu je.
Jednou z tém, ktorú viacerí vnímali ako zle komunikovanú, boli nepríjemné témy: parkovacia politika, veterné elektrárne, spaľovňa. Tam sa občania cítili vynechaní. Také témy budú prichádzať aj tak: nejaký investor, zmena zákona, ktorá sa občanom nebude páčiť. Ako chcete komunikovať nepríjemné témy, najmä tie „not in my backyard“ – stavby, ktoré na Slovensku byť musia, ale nechceme ich pri Skalici alebo v nevhodnej lokalite?
Vyskúšali sme si to už v období 2018 – 2022, opäť pri parkovacej politike, keď sme mali verejné fóra. Keď ste nositeľom zlých správ, je to o faktoch a argumentoch, pretože emócia, ktorú zlá alebo nepríjemná správa vyvolá, musí byť zvládnuteľná. Podľa mňa sa neoplatí ísť do hádky. Treba to komunikovať v cykloch, aby bol konečný výsledok spracovaný racionálne. Všetkých nás treba na nové témy pripravovať. O téme odpadov sa hovorí v Skalici už viac ako dva roky, človek si vyhľadáva informácie, stretáva sa, načúva odborníkom a číta, čo sa okolo píše. Potrebujeme jednoducho vedieť fakty a poznať situáciu z rôznych uhlov pohľadu. Keď príde čas na reguláciu parkovania, treba mať pripravenú stratégiu celého mesta tak, aby v konečnom dôsledku boli jasné výhody pre Skaličanov. Treba to správne načasovať a hovoriť o tom dlhodobo, aby nás neprekvapili nečakané problémy. Aj keď o parkovacej politike hovoríme približne 12 rokov, zatiaľ nedošlo k jej implementácii.
Prečo parkovacia politika zlyhala?
Myslím si, že práve preto, lebo neboli verejné prerokovania. Občan nemal priestor na vyjadrenie názoru. Aj parkovné, myslím si, by malo začínať na symbolickej sume, aby sme získali návyk. Keď prídeme do iného mesta, je automatické, že za parkovanie platíme. Regulácia parkovania je o vyhľadaní najkritickejších miest a zavedení regulácie tam, kde je to naozaj treba.
Kde sa vám v Skalici parkuje najťažšie?
Záleží, ktorý je deň a ktorá hodina. Sú tu ulice, cez ktoré jednoducho neprejdete a nezaparkujete. Stred mesta je taký, aký je: aj keď tu máme hodinové parkovanie, stáva sa, že okolo desiatej je problém zaparkovať. Uvidíme, čo sa nám podarí urobiť s okolím škôl a so širším centrom. Cez víkend je to úplne iné, je tu prázdno. Dáta už máme, máme tam senzory. Budeme pracovať na tom, aby bola parkovacia politika správne a verejne odkomunikovaná a aby občan videl výhodu, ktorú mu má priniesť – aby to nebola záťaž, ale niečo, čo mu ušetrí čas.
Aby bol verejný priestor využitý spravodlivejšie a efektívnejšie.
Určite.
Mladí a nájomné bývanie
Ešte téma, ktorú ste zmieňovali: mladí ľudia a mladé rodiny. Aké konkrétne kroky chcete v tomto volebnom období urobiť, aby sme tu udržali viac mladých rodín a neklesal nám počet obyvateľov?
Je to veľmi ťažká téma, prepojená s polohou mesta. Keďže sme na hraniciach s Českou republikou, jedným z najväčších rizík je odchod mladých do Čiech, či už na stredné, alebo vysoké školy. Je to väčšia krajina, ponúka toho oveľa viac a nezáleží to úplne od možností mesta. Na druhej strane vieme, aké ťažké je nájsť kvalitné bývanie a hlavne, čo by tu mladý človek robil. Príležitosť vidím najmä v efektívnom využití voľného času. Chcem zmapovať organizácie a možnosti, ktoré tu mladí majú, a potom urobiť prieskum verejnej mienky, čo by ešte bolo žiadané. Vidím potrebu prepojiť podnikateľskú platformu s víziou obyvateľov, aby tu vznikali nové príležitosti, služby a možnosti využitia voľného času. Skalica je v infraštruktúre pomerne dobre pripravená, má dostatok miest v škôlkach a školách, nezamestnanosť je momentálne okolo 3 percent a poskytuje zdravotné služby, sociálne služby, máme aj nákupné možnosti. Uvidíme, čo prieskum ukáže ako najväčší nedostatok alebo potenciál, a tam zameriame svoju činnosť. Bola by som veľmi rada, keby to bol priestor pre nové podnikanie v meste. Keď budú mať podnikatelia a mladí ľudia priestor na start-upy a inovácie, to je presne ten moment, keď si mladý človek povie: tu mám všetko.
A nájomné bývanie?
Táto oblasť má svoje limity. Vzhľadom na počet obyvateľov máme pomerne veľa nájomných bytov, len sú tam určité obmedzenia, kto ich môže dostať a za akých podmienok. Čas takto nastaveného nájomného bývania už vypršal. Potrebujeme úplne nový model: aby mladá rodina mala štartovací byt a nemala limit, koľko zarába. Pri nájomnom bývaní financovanom zo Štátneho fondu rozvoja bývania sú presné limity, koľko môže mladý človek zarobiť. Tie sa od začiatku nemenili, hoci minimálne mzdy sa x-násobne valorizovali. Keďže aj dvaja mladí ľudia s minimálnou mzdou, ktorí by o taký byt žiadali, naň nedosiahnu, potrebujeme úplne nový spôsob nájomného bývania. Túto tému sa budem snažiť rozdiskutovať s poslaneckým zborom: aká je potreba a ako si to vedia predstaviť. Máme nevyužívané miesta a priestory, ktoré by sme v meste vedeli obnoviť – nielen na sociálne bývanie, ale na štandardné štartovacie nájomné bývanie.
Spomenuli ste súkromný sektor. Vidíte možnosť spolupráce so súkromníkmi pri výstavbe nájomných bytov, ako to robia napríklad banky alebo fondy? Vedeli by ste si predstaviť, že si mesto prenajme celé bytovky, alebo inú podporu súkromného sektora?
Vždy to bude otázka konečného čísla. Ak by mesto chcelo takýto model, musí byť tým, kto určuje cenu nájmu, aby bol dostupný, vždy nižší ako komerčný a pre mladých žiadaný. Ak sa nájde dohoda, vieme sa rozprávať, že to chceme za takýchto podmienok. Na druhej strane je veľká výhoda, keď je mesto vlastníkom a realizátorom a samo určuje presné podmienky aj sumu, ktorú človek zaplatí, s možnosťou odkúpenia, ako sa kedysi hovorilo. Chce to naozaj podrobnú finančnú analýzu aj veľkú diskusiu. Myslím si, že podnikateľská platforma, komunikácia medzi podnikateľmi a mestom a vízia rozvoja musia jednoznačne viesť k takémuto stretávaniu a otváraniu týchto tém. Mestský úrad má úplne iné kompetencie: zo zákona máme dané, čo musíme, a potom je to, čo by sme chceli. Tam sa musíme prepojiť so všetkými externými zdrojmi.
Schaeffler a zakalená voda
K podnikateľom: objavili sa správy, že Schaeffler plánuje prepúšťať a Skalice by sa to malo dotknúť asi v nižších stovkách zamestnancov. Vidíte úlohu primátorky v komunikácii so zamestnávateľmi, prípadne až s ich materskou spoločnosťou v Nemecku?
Myslím si, že tak ako všade existuje nejaký eskalačný komunikačný plán. Túto informáciu som dostala priamo od pána riaditeľa Schaeffleru, ktorý ma kontaktoval obratom po medializácii tejto informácie. Na úrovni mesta Skalica sme teda komunikačnými partnermi my. Aby ma kontaktovalo Nemecko, to vonkoncom nie je opodstatnené. Sme nastavení ako partneri na jednej úrovni.
Dokážete na lokálnej úrovni ovplyvniť aj dlhodobé plány koncernov s konkrétnou fabrikou?
Myslím si, že to vôbec nie je úloha mesta. Vieme sa čiastočne pripraviť na dôsledky, ale aj to len v obmedzenej miere, pretože celosvetový koncern má svoju politiku zamestnanosti. Mesto nemôže ovplyvniť, prečo sa tak rozhodujú. Nevie podnikateľský subjekt sanovať ani finančne, ani ľudskými zdrojmi.
Rozhodnutia o tom, ktoré továrne budú prepúšťať, sa teda robia na celoeurópskej úrovni a nie sú to veci, ktoré by sme vedeli ovplyvniť…
Presne tak. Som aj členkou výboru zamestnanosti na úrade práce v Senici a informácie o stave zamestnanosti resp. nezamestnanosti máme pravidelne každý mesiac. Uvidíme, čo toto obdobie prinesie. Priemyselný a hospodársky rast ovplyvňuje Čína a samozrejme globálna ekonomika. Sme vďační, že máme priemyselný park a že toľko firiem si našlo zázemie práve v Skalici. Úlohou mesta je spolupracovať s nimi a vytvoriť im okolitý servis: zabezpečiť prístupové cesty, možno kontrolu bezpečnosti, a participáciu na službách. To je naša služba pre nich: byť ich komunikačným partnerom, venovať sa tomu, čo má mesto v kompetencii, a nerozhodovať tam, kam mesto nepatrí.
Posledná téma. Skalica je historicky významným akcionárom BVS. Zároveň často vidíme na Facebooku príspevky, kde ľudia ukazujú zakalenú vodu a podobne. Čo by ste v tejto veci chceli zmeniť?
Ako primátorka budem súčasťou valného zhromaždenia akcionárov. Keď sa niečo také stane, má to vždy nejaký dôvod, a ľudia sú nespokojní, lebo ten dôvod nepoznajú. Aj tu teda vidím problém v informovaní. Našou úlohou bude oznámiť veci vopred, nie až keď sa dejú. Keď príčinu nebudeme poznať, bude našou úlohou ju nájsť a vysvetliť. Momentálne sa realizujú projekty, napríklad výmena potrubia na Clementisovej ulici. Dva projekty sa spojili do jedného, preto sa aj realizácia posunula. Malo by sa začať tento rok. Ani okres Skalica ešte nemá stopercentné pokrytie pitnou vodou. Máme tu oblasti, ktoré jednoducho prístup k pitnej vode nemajú, a sme v 21. storočí. Ale je to vždy o širokých lakťoch a o boji o investície k nám. Verím, že tam nájdeme spoločnú reč.
Na čo sme sa zabudli opýtať? Čo by ste ešte chceli povedať našim čitateľom?
V prvom rade by som im chcela ešte raz poďakovať za prejavenú dôveru a podotknúť, že čas plynie veľmi rýchlo, ale úloh je ešte viac. Budem sa tešiť na spoluprácu verejnosti a poslaneckého zboru, sú to ich zástupcovia a moji komunikační partneri. Myslím si, že aj rozloženie poslancov z rôznych lokalít je dobré, máme poslancov z mnohých častí mesta, verím, že budú dostupní pre ľudí a ľudia ich budú kontaktovať. Prajem všetkým najmä pevné zdravie, pevné vzťahy a veľa spokojnosti.
Posledná otázka: čo by si ľudia mali o štyri roky hovoriť, aby ste cítili, že ste boli úspešná primátorka?
Opriem sa o môj slogan, ktorý som mala v kampani, že Skalica je v dobrých rukách. Aby po štyroch rokoch mohli obyvatelia povedať, že Skalica bola naozaj v dobrých rukách.
V prvej časti rozhovoru hovorila primátorka o rozpočte, poplatkoch za odpad, novej prednostke a re-leasingu škôlky.



