Miesta, okolo ktorých dnes Seničania bežne prechádzajú, boli kedysi úzko spojené s pochovávaním. Mesto Senica priblížilo históriu zaniknutých cintorínov, ktoré sa nachádzali pri rímskokatolíckom kostole v centre aj v lokalite dnešnej Záhorskej knižnice a Základnej umeleckej školy.
Podľa mesta sa prvý známy cintorín rozkladal v bezprostrednom okolí dnešného rímskokatolíckeho kostola a kaplnky sv. Anny. Areál v minulosti ohraničoval obranný múr, ktorý dal farár Beňovský neskôr odstrániť a nahradiť ohradením s reťazami. Jeho časti sa na mieste zachovali dodnes. Významnejší a majetnejší mešťania bývali pochovávaní v kryptách pod kostolom a kaplnkou sv. Anny, kde sa podľa mesta dodnes nachádza šesť barokových rakiev.
Z priestorových dôvodov sa pohrebisko neskôr presunulo do miest, kde dnes sídlia Základná umelecká škola a Záhorská knižnica. Toto pietne miesto bolo rozdelené podľa vierovyznania, takže evanjelici a katolíci mali vlastné oddelené sektory. Súčasťou areálu bola aj kočiareň pre pohrebný voz a dom hrobára. Na jeho okraji sa nachádzalo vyčlenené miesto pre ľudí, ktorí zomreli vlastnou rukou, keďže vtedajšie cirkevné pravidlá neumožňovali ich pochovanie na vysvätenej pôde medzi ostatnými zosnulými.
Do vývoja pochovávania v meste výrazne zasiahla aj epidémia cholery. Pre vysoký počet obetí a riziko šírenia nákazy musela Senica podľa zverejnených informácií urýchlene zriadiť samostatný cholerový cintorín v blízkosti vtedajšieho mestského pohrebiska.
S postupným stavebným a demografickým rozvojom mesta a pripájaním okolitých obcí vznikli samostatné cintoríny aj v Čáčove, Sotine a Kunove. Mesto pripomína, že bývalé aj súčasné pietne miesta dnes tvoria dôležitú súčasť historickej identity Senice a zachovávajú pamiatku na generácie, ktoré formovali jej podobu.
Zdroj: https://senica.sk/clanok/tichi-svedkovia-minulosti-poznate-historiu-zaniknutych-senickych-cintorinov
