Poviete si – nič nezvyklé. Snáď každý z nás si sem tam členok podvrtne. Z medicínskej praxe však vieme, že i samotní lekári často venujú podvrtnutiu členka málo pozornosti. A nieto ešte pacienti.
Členok je pomerne zložitý kĺb, ktorý nesie polovicu hmotnosti človeka. Spájajú sa v ňom 4 kosti prostredníctvom kĺbového puzdra a väzov, v okolí priebeha množstvo šliach, ciev a nervov.
Podvrtnutie je najčastejší úraz členka. Je to však len mechanizmus úrazu, nie diagnóza! Diagnózou je napríklad natiahnutie puzdra, väzov, natrhnutie či úplné pretrhnutie väzov. V drvivej väčšine prípadov sa noha skrúti dovnútra a natiahnu sa vonkajšie postranné väzy a puzdro. To v tom lepšom prípade. V horšom prípade sa väzy aj čiastočne, prípadne úplne pretrhnú. Natrhnutý alebo úplne pretrhnutý postranný väz je na nerozoznanie od obyčajného podvrtnutia. Nestabilita členka, ktorá pri roztrhnutí väzov vzniká, je prekrytá opuchom, obmedzenou pohyblivosťou a obtiažnou zaťažiteľnosťou. Preto pacient len ťažko zistí, že členok vlastne nedrží, väzy sú poškodené a je nutná liečba odlišná od tej, ktorá stačí pri obyčajnom podvrtnutí.
Pri bežnom podvrtnutí – natiahnutí puzdra a väzov, stačí octanová masť, bandáž či aplikácia chladu (ľadu). Natrhnutie alebo úplne pretrhnutie väzov však už vyžaduje imobilizáciu – najčastejšie sadrovú dlahu a to na dobu 4-6 týždňov. V závažných prípadoch dokonca i operačné riešenie – zošitie poškodeného puzdra a väzov. Nesprávne vedená liečba má za následok chronickú nestabilitu členka, akoby slabosť, opakované podvrtávania, zhoršenie zaťažiteľnosti a rýchlejšie opotrebovávanie členka a artrózu. Tieto chronické zmeny sú však už obtiažne riešiteľné a návrat do pôvodného stavu je prakticky nemožný.
Samozrejme, že vám všetkým prajem, aby ste sa všetkým úrazom vyhli. Aj keď to úplne reálne nie je. A ak už k úrazu dôjde, aby poškodenie a následky boli čo najmenšie.
MUDr. Daniel Vidovič, MPH, lekár