Výrobné družstvo Kovotvar z Kútov je jedným z historicky najsilnejších subjektov v regióne. Vo svojej výrobe zamestnával kedysi až šesťsto zamestnancov. V súčasnej chvíli zabezpečuje výrobu, ktorá putuje z 95% na zahraničné trhy, okolo 100 zamestnancov a ďalšie stovku hľadá. Nájsť tých správnych ľudí, je však oriešok.
Spoločnosť obsadzuje dlhodobo veľmi vysoké priečky v najrôznejších slovenských anketách o najlepší zamestnávateľa. Aj cez to však stále zamestnance hľadá. „Hľadáme naozaj veľmi veľa ľudí. Chceme ľudí, ktorí chcú pracovať a sú ochotní pracovať pre našu spoločnosť. Spoločnosť s tradíciou a kvalitnými výrobkami, ktoré obstáli na zahraničných trhoch. Také teraz hľadáme. Sto pozícií vo výrobe máme otvorené a nachystané pre záujemcov,“ dodáva výkonná riaditeľka spoločnosti, Marcela Tokošová.
Kovotvar ponúka najrôznejšie benefity a veľmi zaujímavé finančné ohodnotenie, k tomu sa v posledných rokoch každoročne vypláca aj 13. a 14. plat, dobrá dostupnosť na železničnom uzle a situácia spoločnosti blízko stanice dáva zamestnancom veľmi dobré podmienky pre prácu v Kovotvare. „Všetko zamestnancov naučíme, máme veľmi dobre rozvrhnutý pracovný čas a myslím si, že platové podmienky na náš región sú nadštandardné. Pre tých, ktorí naozaj chcú pracovať určite,“ dodáva Tokošová s nádejou v hlase, že by sa stavy mohli opäť posunúť dopredu.
Spoločnosť Kovotvar hľadá zamestnancov primárne do výroby, ako nastavovača strojov, nástrojár, obsluhu lisu, lasera a ďalších obslužných zariadení. „Ak by niekto o prácu u nás mal záujem nie je nič jednoduchšie, ako kontaktovať našu personálnu manažérku paní Vaculovou, tá s uchádzačmi prejde všetky potrebné veci, dohodne sa prehliadka u lekára a môže takmer okamžite nový zamestnanec nastúpiť,“ dodáva Tokošová.
A čo je podľa úspešné a uznávané podnikateľky najväčší súčasný problém trhu práce? „Tvrdím, že získať perspektívneho nástrojára je prakticky nemožné. Firmy sa s týmto vysporiadavajú samé. Musia, iné im nezostáva. To znamená že zamestnajú veľakrát i človeka, ktorý nemá s daným oborom absolútne nič spoločné a investujú do neho náklady na zaučenie. Teda čas iného spolupracovníka, zaškolovací materiál, kapacitné obsadenie stroja, na ktorom sa zaúča a v neposlednej rade náklad na odmenu jeho samého. Pričom pre firmu v danom období zaškoľovania nič neprinesie. Žiadnu pridanú hodnotu.
Musím povedať, že v našom prípade čas zaškolenia je koľkokrát i vyšší ako polroka, možno rok… a na to, aby sme mohli povedať, že je pracovník špecialistom, potrebuje čas tri, štyri roky, niekedy viac…. U nás takto vychovávame napríklad stolára, alebo automechanika, ktorý síce aspoň rozoznal prevodovku, no vôbec netušil, čo ten – ktorý stroj vytvára… Nemôžem hovoriť o zanikajúcich profesiách za všetkých v globále. Remeselníci ako takí by vedeli vymenovať asi viacej druhov remesiel na úpadku. Za nás strojárov, ktorí nepodnikáme v automotive však viem hovoriť celkom vážne o vymiznutí nástrojárov, nastavovačov strojov a zariadení, konštruktérov, a vôbec – opravárov mechanických, pneumatických a hydraulických strojov.“
Na Slovensku sa kritizuje systém vzdelávania. Produkujú podľa vás školy absolventov bez uplatnenia? „Presne tak! Školy produkujú absolventov bez toho, aby mali v praxi opodstatnenie a uplatnenie. Vôbec nikoho netrápi, že nie všetci môžu mať titul bakalár a že niekto musí aj pracovať. Každý potom takto otitulovaný zo „pseudoškoly“ prestáva mať záujem o manuálne zamestnanie a trvá na práci v administratíve…Len absolventi z priemysloviek už nie sú ochotní prezliekať sa v práci do montérok, veď oni majú maturitu! Pokiaľ ide o úroveň znalostí slovenského pravopisu tak to je naozaj na zaplakanie. Čo sa týka znalosti cudzích jazykov, pár mladých ľudí, ktorí už boli niekde vycestovaní za prácou, poznajú iba základy daného jazyka, nakoľko v cudzine pracujú iba ako pomocné sily a sú ubytovaní v komunitách Slovákov, Poliakov a Čechov. Ani takáto skúsenosť mladého človeka sa potom nedá pre prácu so zahraničným zákazníkom využiť. Je to veľká katastrofa! Najhoršia skutočnosť je však tá, že školy vyučujú deti prostredníctvom technológií, ktoré sú zastarané a v praxi sa nepoužívajú…Deti nevedia počítať z hlavy, nepoznajú násobilku, nedokážu robiť si písomné poznámky z nejakého školenia, pretože nie sú zvyknuté písať na papier. No 90% všetkých, bez rozdielu, či je dieťa absolventom učňovky, priemyslovky, obchodnej akadémie, gymplu alebo vysokej školy, všetci do jedného ovládajú facebook. Tam vedia zdieľať a popisovať fotografie, no prezentáciu v Power pointe nevedia urobiť ani len vo svojom materinskom jazyku. Nehovorím už radšej o komunikácii ako takej. Deti tu u nás v regióne Záhoria dokonca nevedia rozprávať po slovensky!! Na školách hovoria v dialekte i s učiteľmi. Uchádzačka z jednej nemenovanej „pseudo vysokej školy“ tu u nás v blízkosti sa ma na pohovore o pozíciu Obchodníčky pre anglicky hovoriacich zákazníkov opýtala, či má rozprávať po slovensky, alebo po záhorácky. Odpovedala som, aby rozprávala hlavne po anglicky. A bolo po pohovore…“
Skúšali ste nadviazať spoluprácu so strednými školami, kde by ste si dopredu vychovali budúcich zamestnancov? „Áno skúšala. Vyskúšala som priemyslovku, jedno odborné učilište i súkromnú školu. Práve na tejto súkromnej škole som sa nepriamo dozvedela dôvod, prečo ak priemyslovke ponúknem, že chcem po praktickej stránke „vychovávať „ jej študentov, prečo ma iba vypočujú , odkyvkajú hlavami a povedia, že aktuálne takých študentov, ktorí by sa mi hodili nemajú, pretože ich rodičia si neželajú mať z detí „robotníkov v montérkach“. A aby som išla robiť si svoju vlastnú osvetu na základné školy a vysvetlila ja rodičom týchto detí, prečo majú dať svojich potomkov študovať na ich školu, aby si praktickú časť štúdia mohli realizovať u nás v Kovotvare. Aby som rodičom a deťom ja osobne vysvetlila, prečo svet, strojárstvo a Kovotvar potrebuje nových špecialistov do výroby v podobe nástrojárov, konštruktérov, nastavovačov strojov. Ten dôvod je, že som danej škole nepriniesla „moje dieťa“. Moje dieťa je taký študent, ktorý sa rozhodne študovať na ich škole kvôli tomu, že som ho presvedčila ja, a inak by na túto školu študovať nešlo. Za takéto dieťa dostane škola peniaze a vtedy je ochotná so mnou škola komunikovať o nejakej spolupráci….no pri tomto všetkom je dobré, ak takýchto mojich detí im prinesiem minimálne okolo 10, aby sa im oplatilo otvoriť aspoň zmiešanú triedu, a úplne najlepšie by bolo, ak by som tých 10 detí dodala každý rok… Poviem za seba, ako zamestnávateľa 100 pracovníkov! Je to hrôza!“
Ako by teda malo efektívne vzdelávanie pre prax vyzerať? No hlavne by malo byť aplikované v praxi a spojené a motivované práve skutočnou praxou. Ideál duálneho zamestnávania by mal toto spĺňať, to je možno pravda, no duálne vzdelávanie je aplikovateľné tam, kde je potreba nových pracovníkov každoročne aspoň poltriedy jedného odboru. Čo pre firmu so stovkou zamestnancov je nepredstaviteľné. Ďalej veľmi demotivujúce pre zamestnávateľov, aby sa snažili nejakým spôsobom spolupracovať so školami i napriek tomu, že nie sú veľkou firmou, zapojiť sa do duálu je fakt, že zamestnávateľ ako taký, ktorý sa snaží túto situáciu riešiť, nedostane od štátu za túto jeho snahu a prácu žiadnu ani len najmenšiu úľavu napríklad z daňového základu, o finančnom príspevku ani radšej nehovorím. Príspevky dostávajú iba školy, no aby zamestnávateľ mohol zabezpečiť študentovi odbornú prax, musí mať na toto odborne vzdelaných majstrov, ktorým adekvátne školenia musí zaplatiť. Pritom prichádza o dobrého človeka vo výrobe, pretože takýto človek sa venuje praktikantom vo výrobe. Tiež musí mať na to prispôsobené priestory, a v neposlednom rade i prispôsobený časový harmonogram. Od firmy, ktorá chce ponúknuť deťom praktické vyučovanie sa často očakáva, že im náklady za dopravu budúci možný zamestnávateľ uhradí. Napriek tomu, takýto cestovný náklad za dieťa nie je možné dať do účtovníctva na zníženie daňového základu…,“ uzavírá téma zaměstnanosti Tokošová.
Viac informácií o spoločnosti a možných pracovných ponukách nájdete na www.kovotvar.eu.