Aj vám dochádza, čo všetko nám ponúkajú obchodné reťazce k jedlu? Množstvo chemikálií vo všetkom, čo ide na tanier. Potraviny, ktoré precestujú stovky a niekedy aj tisícky kilometrov, než sa k vám dostanú. Exotické ovocie, ktoré aby prežilo túto dlhú cestu, je máčané v jedoch, aby cestou nesplesnivelo a oberané ešte v dobe nezrelosti. Zemiaky z Izraela, ako keby sme tu zemiaky nemali možnosť pestovať. Nablýskané jablká nasiaknuté všetkým možným, striekané aj 15x za sezónu, dovezené z Holandska, pričom v našich sadoch pohnili minulý rok metráky ovocia. Jahody v januári, lebo chceme všetko a hneď ako macocha v rozprávke o dvanástich mesiačikoch. Chlieb, pečený z mrazených polotovarov, nafúknuté prázdne rožky, maslo, ktoré nie je maslom, ale margarínom a pod. Všetko prepchaté chemickým koktailom, aby to dlhšie vydržalo, malo lepší vzhľad, farbu, umelé vône…pomaly sme si zvykli, mnohí sa už ani neunúvajú čítať etikety, veď načo, vraj sa aj tak tomu nevyhneme. Naozaj sa nedá vyhnúť tomuto otrávenému jedlu? Sťažujeme sa, že chorieme, čím ďalej, tým viac…sťažujeme sa, že sa nedarí našej ekonomike…že nám upadá poľnohospodárstvo, atď. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo by sa dalo urobiť, aby sa tento neutešený stav zmenil? Mne to už dlhšie vŕta hlavou a keďže moje krédo je: cestu si buď nájdem alebo ju urobím (Hannibal) a ja som tú svoju cestu, ako sa stravovať zdravšie a v súlade s prírodou už dávno našla, nedalo mi, aby som nehľadala spôsoby, ako aj iným ľuďom túto cestu pomôcť nájsť. Ponúkam vám preto návrhy na zamyslenie: na dedinách, ale i v mestách u rodinných domov začnime viacej využívať svoje záhrady k tomu, aby sme namiesto anglických trávnikov a zámkových dlažieb, vytvorili priestory pre pestovanie čerstvej zeleniny a ovocia bez chémie alebo len s jej minimom. Ak sme v tomto neskúsení, pohľadajme vo svojom okolí ľudí, ktorí sa tomuto už venujú a požiadajme ich o rady. Naučme sa spracovávať ovocie a zeleninu taktiež bez chémie. Verte mi, ide to, robím tak už desiatky rokov. Kto má možnosť, nech sa pustí aj do nejakého chovu domácich zvierat. Keď ochutnáte svojimi silami a poctivým krmom vychované kurča, garantujem vám, že viac tie za 6 týždňov vyhnané zmeskami nedáte do úst. No dobre, v rodinných domoch so záhradami by to možno išlo, ale čo ľudia na sídliskách bez záhrad? Niečo sa dá zvládnuť dopestovať aj na balkóne, ale inak sú títo ľudia odkázaní na to, aby si poľnohospodárske plodiny kupovali. Pre nich je tu iné riešenie: pohľadať vo svojom okolí alebo niekde u rodičov na dedine ľudí, ktorí sa pestovaniu a chovu venujú, osloviť ich a zajednať si u nich produkty. Máte istotu, že tieto plodiny nie sú vozené tisíce kilometrov naprieč zemeguľou, máte možnosť osobného kontaktu s človekom, ktorý ich pestuje, môžete sa informovať, ako sú pestované a ošetrované a rozhodnúť sa podľa toho, či kúpite alebo pohľadáte iného, ktorý viac rešpektuje prírodný spôsob pestovania. V neposlednom rade podporujete miestnych pestovateľov, a tým aj našu ekonomiku, a nie zahraničné reťazce a zahraničných farmárov. Začnete sa tým viacej zaujímať o to, čo jete. A to je prvý krok k tomu, aby ste prevzali za to zodpovednosť a prestali sa vyhovárať, že si nemáme ako pomôcť a sme odkázaní na milosť a nemilosť zahraničných alebo aj našich obchodných reťazcov.
Kto by mal záujem o bližšie informácie o tejto problematike, alebo by potreboval nejaké rady z už spomínaných oblastí, či čokoľvek ohľadom toho, ako pomôcť v dobe krízy sebe aj svojej rodine, môže ma kontaktovať na emaile: kollarovajarka@post.sk.
Jarka Kollárová, Unín